Preskočiť na hlavný obsah

Recenzia: Psia duša (W. Bruce Cameron)

"Neexistujú zlí psi, iba zlí ľudia. Psi potrebujú len lásku."


Niekedy sa sama zamýšľam nad tým, čo sa s mojou dušou stane po smrti. Napadá mi niekoľko scenárov a to, že sa po smrti dostanem do iného tela, kým nesplním svoje poslanie, sa mi celkom pozdáva. Veď každý potrebuje nájsť zmysel života, inak by a na tomto svete zbláznil. A čo psi? S nimi je to ako?

Priznávam, že knihu som si kúpila, lebo bola v zľave a ja som potrebovala doplniť objednávku, aby som mala poštovné zadarmo. Veľa ľudí ju chválilo, bola dokonca aj sfilmovaná, trailer sa mi páčil, tak som si povedala: Prečo nie? Na začiatku čítania som bola síce trochu skeptická a neverila, že sa dostanem až na koniec, ale potom som ju hltala.

Nečakajte žiaden silný strhujúci príbeh, pri ktorom budete srdcervúco plakať. Kniha má nádhernú myšlienku a aj autorovi sa ju podarilo podať celkom sľubne, no nie je to trhák, na ktorý budete spomínať ešte veľa rokov. Jednoduché súvetia aj najlenivejšiemu čitateľovi pomôžu pochopiť dej, ktorý sa stále točí okolo prevtelujúceho sa psa. Ak sa vám zdá, že fakt, že pes myslí, nezvládnete, knihu si nečítajte, lebo sa zbláznite.

Nebudem prezrádzať žiadne fakty, dej sám o sebe nie je vôbec náročný, knihu v pohode zvládnete za dva dni, spomeniem niečo, s čím som sa doteraz nestretla a to je typ rozprávača. Mám taký pocit, že autorov rozprávač balansuje na hrane medzi priamym rozprávačom a okom kamery. Kto nedával v škole pozor, ten druhý typ narátora sa zameriava na vonkajšie znaky a nezaujíma sa o vnútorné prežívanie. Veľký dôraz kladie na mimiku a gestá a na základe týchto skutočností sa pre čitateľa vytvára väčší priestor pre fantáziu a dotváranie vnútorného sveta postáv. Vyjadrujem autorovi veľký obdiv, lebo mať tento typ rozprávača v príbehu je známkou veľkého talentu (aspoň u mňa). No prikláňam sa veľmi ochotne aj k priamemu. 

Vo svete, v ktorom vládnu vojny a iné konflikty je dôležité si uvedomiť, že pomôcť druhému človeku je to najdôležitejšie. Veľmi sa mi páčili opis postupu výcviku policajného psa. Je za tým veľká kopa práce a my si to ani neuvedomujeme a považujeme tieto veci za samozrejmé. Autor veľmi výrazne ukazuje dôležitosť dobrách vzťahov medzi zvieraťom a človekom.Na zemi žijeme všetci spoločne a pomoc od druhého tvora je ako nádherná hudba. 

Zvieratá veľmi veľa vecí vycítia. Máme doma psa a on dokáže predpovedať, kedy sa otec vráti domov, aj keď je ešte autom veľmi ďaleko. Aj náš hlavný hrdina si v tomto smere počínal sľubne a naučil sa rozoznať zvuk auta a priradiť ho k členovi rodiny. Doteraz som si ani neuvedomovala, koľko vecí psi vnímajú a dokážu vo svojej hlave spracovať. Napriek tomu knihu nevidím ako odbornú príručku starostlivosti o psa, ale ako pohľad z druhej strany. 

Za veľmi milé považuje siluety psíkov, ktoré sa nachádzajú na začiatku každej kapitoly. Neviem prečo, vždy som sa na nich usmievala, keď som začínala čítať novú kapitolu. Je to detail, na ktorom vydavatelia naozaj popracovali. 

Ak vám počas čítania skrslo v hlave rozhodnutie zaobstarať si psíka, ani sa vám nečudujem. Ja so stále pozorovala reakcie hlavného hrdinu a porovnávala som ich s reakciami nášho strážcu. Je potrebné si ale uvedomiť, že to nie on potrebuje nás, ale my potrebujeme jeho, a tak by sme sa k nemu mali aj správať.

Moje hodnotenie:   odporúčam

              😊  😊  😊  😊  -

Originálny názov: A dog´s purpose
Kategória: novodobý román
Počet strán: 260
Jazyk: slovenský
ISBN: 978-80-551-5382-7
Vydavateľstvo: Ikar

Knihu mám od: kníhkupectvo ipark.sk, kúpite ju aj tu



Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Čarovná polička - svet pre ozajstných knihomoľov

Mať obrovskú knižnicu u seba doma je snom asi každého knihomoľa. Predstavujeme si steny plné poukladaných kníh, jednu celú miestnosť len s knihami a divánom, na ktorom by sme trávili dlhé zimné večery. Lenže z kapacitných a finančných dôvodov to mnohým z nás nie je dopriate. V trojizbovom byte s malým dieťaťom asi ťažko nájdem prázdnu miestnosť, do ktorej by som uložila svoje poklady. Preto som sa rozhodla ponechať si len také knihy, ktoré považujem za svoje srdcovky alebo majú pre mňa inú citovú hodnotu a zvyšných sa zbaviť. Niektoré som darovala, ale čo s tými, ktoré som už prečítala a nemám ich komu dať? Tak ako asi väčšina siahnem po internetových stránkach s inzerátmi (bazoš, Modrý koník, Facebook...). Lenže tu sa neponúkajú len knihy, ale hlavné iné veci, preto sa môže stať, že vaša kôpka sa nebude tak rýchlo zmenšovať.

Preto som sa veľmi potešila, keď ma na menšiu spoluprácu oslovila Eliška z Čarovnej poličky. Doteraz som o nich nevedela, no ihneď som sa zaregistrovala a rada by…

Recenzia: Učiteľova dcéra (Julie Klassenová)

"Mám dojem, že každá mladá žena túži aspoň raz v živote dostať zamilovaný list a zažiť ľúbostné vytŕženie vyvolané básnickými nezmyslami, pri ktorom sa srdce bláznivo rozbúcha."
Jane Austenová je jednoducho úžasná. Aspoň podľa mňa... Viete... ten pocit, že on sa na ňu pozerá a ona si myslí, že si on myslí...a nádejné vyhliadky na dobrý sobáš...a klebety po celom grófstve... Som rada, že niekto túto moju vášeň pre nežné pohlavie na poli autorov svetového realizmu zdieľa so mnou. Julie Klassenová môže síce čitateľa odrádzať, lebo tematicky aj štýlom písania sa vyššie spomenutej autorke veľmi približuje, no ona pridáva aj niečo viac...

Len si to predstavte: anglický vidiek počas 18. a 19. storočia. Zdá sa vám Anglicko studené a ponuré? Tak tu uvidíte, že dokáže byť ešte aj kruté a počasie také nevyspytateľné ako duše hlavných protagonistov. Žena našej doby si ani nevie predstaviť, že za tým nepatrným slovkom "áno" sa v tej dobe nachádzal celý rad problémov, peripetií a …

Recenzia: Muž z jamy a deti z lásky (Vanda Rozenbergová)

Keď prídete o blízkeho človeka, musíte sa s tým vysporiadať sami. Nepomôže vám nikto a nič. Ani tie psychologické nezmysly... Najviac zo všetkého sa mi ráta to, ako sa všetci snažia robiť vám spoločnosť a akože len v kruhu rodiny a priateľov to zvládnete. A čo, keď všetci spia a vy len civíte do stropu? Znova ste na to len sami, a preto každý s touto otrasnou, no nevyhnutnou skutočnosťou bojuje po svojom. 

Nakoľko ide o tragickú udalosť, som vďačná za vybraný typ rozprávača, pretože vďaka nemu vnímam oveľa lepšie svet v knihe. Ide o môj najobľúbenejší typ rozprávača. Ja-rozprávanie v podaní priameho rozprávača mi vždy pomôže viac sa vcítiť do myslenia postáv. Mám vedy pocit, že všetko to prežívam s nimi. Nakoľko sa počas deja postavy v rozprávaní striedajú, vidíme viaceré situácie z rôznych uhlov, čo iste dobrý čitateľ ocení.



Aj postavy v tomto príbehu látajú rany na duši, ako len vládzu. Každý tak, aby sa cítil najlepšie, samozrejme, s ohľadom na okolnosti. Čitateľ zreteľne vidí, nakoľ…