Preskočiť na hlavný obsah

Recenzia: Psia duša (W. Bruce Cameron)

"Neexistujú zlí psi, iba zlí ľudia. Psi potrebujú len lásku."


Niekedy sa sama zamýšľam nad tým, čo sa s mojou dušou stane po smrti. Napadá mi niekoľko scenárov a to, že sa po smrti dostanem do iného tela, kým nesplním svoje poslanie, sa mi celkom pozdáva. Veď každý potrebuje nájsť zmysel života, inak by a na tomto svete zbláznil. A čo psi? S nimi je to ako?

Priznávam, že knihu som si kúpila, lebo bola v zľave a ja som potrebovala doplniť objednávku, aby som mala poštovné zadarmo. Veľa ľudí ju chválilo, bola dokonca aj sfilmovaná, trailer sa mi páčil, tak som si povedala: Prečo nie? Na začiatku čítania som bola síce trochu skeptická a neverila, že sa dostanem až na koniec, ale potom som ju hltala.

Nečakajte žiaden silný strhujúci príbeh, pri ktorom budete srdcervúco plakať. Kniha má nádhernú myšlienku a aj autorovi sa ju podarilo podať celkom sľubne, no nie je to trhák, na ktorý budete spomínať ešte veľa rokov. Jednoduché súvetia aj najlenivejšiemu čitateľovi pomôžu pochopiť dej, ktorý sa stále točí okolo prevtelujúceho sa psa. Ak sa vám zdá, že fakt, že pes myslí, nezvládnete, knihu si nečítajte, lebo sa zbláznite.

Nebudem prezrádzať žiadne fakty, dej sám o sebe nie je vôbec náročný, knihu v pohode zvládnete za dva dni, spomeniem niečo, s čím som sa doteraz nestretla a to je typ rozprávača. Mám taký pocit, že autorov rozprávač balansuje na hrane medzi priamym rozprávačom a okom kamery. Kto nedával v škole pozor, ten druhý typ narátora sa zameriava na vonkajšie znaky a nezaujíma sa o vnútorné prežívanie. Veľký dôraz kladie na mimiku a gestá a na základe týchto skutočností sa pre čitateľa vytvára väčší priestor pre fantáziu a dotváranie vnútorného sveta postáv. Vyjadrujem autorovi veľký obdiv, lebo mať tento typ rozprávača v príbehu je známkou veľkého talentu (aspoň u mňa). No prikláňam sa veľmi ochotne aj k priamemu. 

Vo svete, v ktorom vládnu vojny a iné konflikty je dôležité si uvedomiť, že pomôcť druhému človeku je to najdôležitejšie. Veľmi sa mi páčili opis postupu výcviku policajného psa. Je za tým veľká kopa práce a my si to ani neuvedomujeme a považujeme tieto veci za samozrejmé. Autor veľmi výrazne ukazuje dôležitosť dobrách vzťahov medzi zvieraťom a človekom.Na zemi žijeme všetci spoločne a pomoc od druhého tvora je ako nádherná hudba. 

Zvieratá veľmi veľa vecí vycítia. Máme doma psa a on dokáže predpovedať, kedy sa otec vráti domov, aj keď je ešte autom veľmi ďaleko. Aj náš hlavný hrdina si v tomto smere počínal sľubne a naučil sa rozoznať zvuk auta a priradiť ho k členovi rodiny. Doteraz som si ani neuvedomovala, koľko vecí psi vnímajú a dokážu vo svojej hlave spracovať. Napriek tomu knihu nevidím ako odbornú príručku starostlivosti o psa, ale ako pohľad z druhej strany. 

Za veľmi milé považuje siluety psíkov, ktoré sa nachádzajú na začiatku každej kapitoly. Neviem prečo, vždy som sa na nich usmievala, keď som začínala čítať novú kapitolu. Je to detail, na ktorom vydavatelia naozaj popracovali. 

Ak vám počas čítania skrslo v hlave rozhodnutie zaobstarať si psíka, ani sa vám nečudujem. Ja so stále pozorovala reakcie hlavného hrdinu a porovnávala som ich s reakciami nášho strážcu. Je potrebné si ale uvedomiť, že to nie on potrebuje nás, ale my potrebujeme jeho, a tak by sme sa k nemu mali aj správať.

Moje hodnotenie:   odporúčam

              😊  😊  😊  😊  -

Originálny názov: A dog´s purpose
Kategória: novodobý román
Počet strán: 260
Jazyk: slovenský
ISBN: 978-80-551-5382-7
Vydavateľstvo: Ikar

Knihu mám od: kníhkupectvo ipark.sk, kúpite ju aj tu



Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Recenzia: Samoľúby vojvoda (Georgette Heyerová)

Ako som na tomto blogu už veľakrát spomínala, mám rada historické romány a ľúbostné príbehy typu Jane Austenová alebo sestry Br önteové... Takisto veľmi inklinujem k svetovému realizmu. Preto, keď som držala v knižnici túto knižku v ruke, vedela som, že sa mi bude páčiť. Príbeh je naozaj nenáročný. Zachytáva vzťahy mužov a žien v Anglicku so zameraním sa na slušné správanie a dodržiavanie etikety. Celý dej sa začne jednoduchým hľadaním životnej družky pre tak trochu namysleného vojvodu, skomplikuje sa cestou do Paríža a nakoniec všetko dobre dopadne a vyrieši sa to v poslednej kapitole. Skutočne niečo, čo vám prispeje k poobedňajšiemu oddychu za chmúrnych jarných dní, tak ako to bolo u mňa.  Hlavná postava Phoebe je klasicky silnou hrdinkou s názorom a predstavou, že na to, aby bola úspešná a sebestačná, muža naozaj nepotrebuje. Vo svojej podstate má pravdu, ale len dovtedy, kým sa nezamiluje a uvedomuje si, že napriek peniazom, ktoré si dokáže sama zaobstarať, nebude bez neh

Recenzia: Maliarova dcéra (Julie Klassenová)

Keď sa mladé dievča zamiluje, môže to mať neblahé následky. Niekedy musí bojovať o svoju lásku, inokedy zase odchádza so zlomeným srdcom. Vtedy jej ťažko vysvetlíte, že sa niečo nové naučila a čaká ju vyvolený, ktorý ešte ani nevie, že existuje. Ak sa ale celá situácia skomplikuje nechceným dieťaťom, je potrebné to čo najskôr vyriešiť. V dnešnej dobe dievčaťu bez problémov pomôžu rodičia a priatelia, ak je taká možnosť, či iná organizácia. Za čias Jane Austenovej by bola mladá dáma vylúčená zo spoločnosti a odkázaná len sama na seba. Klassenová nepochybne opäť predviedla svoj talent a ja ako jej veľký fanúšík to veľmi oceňujem. Príbeh ma zaujal už na začiatku. Vstupujeme in medias res a hneď sa ocitáme zoči voči problému, ktorý toto neohrozené žieňa musí vyriešiť - tehotenstvo bez manželstva. Do toho celého sa zamotá brat otca dieťaťa a celú situáciu vyrieši. Tu upozorňujem mojich sledovateľov na fakt, že celé riešenie mi pripadá nereálne. Akokoľvek zaujímavo je podaná zápletka,