Preskočiť na hlavný obsah

Recenzia: Papierové mestá (John Green)


Ako som už veľakrát spomínala, mojím obľúbeným žánrom sú historické romány. Tak sa moji priaznivci mohli čudovať, keď som na sociálnych sieťach vyhlasovala, že čítam knižku Papierové mestá. Je niekoľko dôvodov, ktoré ma k tomu priviedli, ale je aj niekoľko takých, ktoré ma presvedčili o tom, že sa tak skoro k tomuto typu literatúry nevrátim.

Nakoľko som učiteľka na druhom stupni základnej školy a v budúcnosti by som si rada vyskúšala aj strednú školu, myslím si, že je tak trochu fér prečítať si niečo, čo oslovuje mladú generáciu čitateľov a nie im len podstrkovať povinnú literatúru a očakávať, že z nej budú nadšení. Preto som po knižke z vydavateľstva Yoli siahla. 

V podstate ide o veľmi plytký dej, v ktorom vystupuje Margo, ktorá sa tam skoro ani neukáže, ale  vždy v pozadí ovplyvňuje konanie ostatných postáv. Magro je obľúbené dievča na celej škole a patrí do "tých vybraných" sociálnych skupín, ktoré sa na strednej vytvárajú. Všetci ju majú radi, inšpiruje mnohých ostatných, ale sama so sebou nedokáže žiť. Autor nám už len tým, že jej meno sa spomína vždy s priezviskom a aj to priezvisko sa vždy vyslovuje s úctou,  ukazuje jej vplyv na rovesníkov. Ak ale ona ako literárna postava vplýva na rovesníkov čitateľov, je to veľmi smutné. Ja osobne ju považujem za jedno nevychované, "do kože nevtrepané" decko, ktoré nevie, ako by spríjemnilo život svojim rodičom. Myslí si o sebe, že je stredobod vesmíru a neexistuje pre ňu nikto iný. Jednoducho odignoruje maturitu (čo je, pán Green, naozaj veľmi výchovné ... sarkazmus) a odíde z domu bez jedinej stopy. Celý príbeh je vlastne o tom, ako ju partia chalanov hľadá. Pre mňa osobne nebude táto postava patriť k mojim obľúbeným.

Ja ani neviem, že čo pozitívne by sa z môjho uhla pohľadu dalo ku knihe povedať. Veľmi ma autor sklamal, nakoľko som od neho čítala knižku Na vine sú hviezdy, pri ktorej som plakala. Naozaj som čakala dych berúci príbeh, ktorý v pozitívnom slova zmysle slova chytí za srdce mnohých mladých ľudí a otvorí im oči. Ale očividne budeme podporovať u mladých ľudí depresie, pokusy o samovraždu, nedisciplinovanosť, neúctu k starším a podobne. Je mi veľmi nepríjemné, že niečo také musím o knihe napísať, ale ako niekto, kto príde denne do kontaktu so stovkou mladých žiakov, knihu odsudzujem. Myslím si, že pre nich existuje veľa inšpiratívnejších diel, ktoré môžu ich osobnosť pozdvihnúť.
Moje hodnotenie: neodporúčam

                    😊  -  -  -  -

Kategória: young adult
Počet strán: 292 s.
ISBN: 978-80-551-4540-2
Vydavateľstvo: Ikar

Knihu som kúpila v kníhkupectve Martinus.sk, môžete si ju zakúpiť TU.


Komentáre

  1. Já jí mám doma a úplně jsme na ni zapomněla. Viděla jsem film a líbil se i když byl děj opravdu takový o ničem. No uvidím, zda se mi kniha zalíbí nebo budu stejného názoru.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Recenzia: Maliarova dcéra (Julie Klassenová)

Keď sa mladé dievča zamiluje, môže to mať neblahé následky. Niekedy musí bojovať o svoju lásku, inokedy zase odchádza so zlomeným srdcom. Vtedy jej ťažko vysvetlíte, že sa niečo nové naučila a čaká ju vyvolený, ktorý ešte ani nevie, že existuje. Ak sa ale celá situácia skomplikuje nechceným dieťaťom, je potrebné to čo najskôr vyriešiť. V dnešnej dobe dievčaťu bez problémov pomôžu rodičia a priatelia, ak je taká možnosť, či iná organizácia. Za čias Jane Austenovej by bola mladá dáma vylúčená zo spoločnosti a odkázaná len sama na seba. Klassenová nepochybne opäť predviedla svoj talent a ja ako jej veľký fanúšík to veľmi oceňujem. Príbeh ma zaujal už na začiatku. Vstupujeme in medias res a hneď sa ocitáme zoči voči problému, ktorý toto neohrozené žieňa musí vyriešiť - tehotenstvo bez manželstva. Do toho celého sa zamotá brat otca dieťaťa a celú situáciu vyrieši. Tu upozorňujem mojich sledovateľov na fakt, že celé riešenie mi pripadá nereálne. Akokoľvek zaujímavo je podaná zápletka,

Recenzia: Samoľúby vojvoda (Georgette Heyerová)

Ako som na tomto blogu už veľakrát spomínala, mám rada historické romány a ľúbostné príbehy typu Jane Austenová alebo sestry Br önteové... Takisto veľmi inklinujem k svetovému realizmu. Preto, keď som držala v knižnici túto knižku v ruke, vedela som, že sa mi bude páčiť. Príbeh je naozaj nenáročný. Zachytáva vzťahy mužov a žien v Anglicku so zameraním sa na slušné správanie a dodržiavanie etikety. Celý dej sa začne jednoduchým hľadaním životnej družky pre tak trochu namysleného vojvodu, skomplikuje sa cestou do Paríža a nakoniec všetko dobre dopadne a vyrieši sa to v poslednej kapitole. Skutočne niečo, čo vám prispeje k poobedňajšiemu oddychu za chmúrnych jarných dní, tak ako to bolo u mňa.  Hlavná postava Phoebe je klasicky silnou hrdinkou s názorom a predstavou, že na to, aby bola úspešná a sebestačná, muža naozaj nepotrebuje. Vo svojej podstate má pravdu, ale len dovtedy, kým sa nezamiluje a uvedomuje si, že napriek peniazom, ktoré si dokáže sama zaobstarať, nebude bez neh

Recenzia: Psia duša (W. Bruce Cameron)

"Neexistujú zlí psi, iba zlí ľudia. Psi potrebujú len lásku." Niekedy sa sama zamýšľam nad tým, čo sa s mojou dušou stane po smrti. Napadá mi niekoľko scenárov a to, že sa po smrti dostanem do iného tela, kým nesplním svoje poslanie, sa mi celkom pozdáva. Veď každý potrebuje nájsť zmysel života, inak by a na tomto svete zbláznil. A čo psi? S nimi je to ako? Priznávam, že knihu som si kúpila, lebo bola v zľave a ja som potrebovala doplniť objednávku, aby som mala poštovné zadarmo. Veľa ľudí ju chválilo, bola dokonca aj sfilmovaná, trailer sa mi páčil, tak som si povedala: Prečo nie? Na začiatku čítania som bola síce trochu skeptická a neverila, že sa dostanem až na koniec, ale potom som ju hltala. Nečakajte žiaden silný strhujúci príbeh, pri ktorom budete srdcervúco plakať. Kniha má nádhernú myšlienku a aj autorovi sa ju podarilo podať celkom sľubne, no nie je to trhák, na ktorý budete spomínať ešte veľa rokov. Jednoduché súvetia aj najlenivejšiemu čitateľovi