Kniha je moja láska

Príbehy skutočných historických postáv ma odjakživa fascinovali. Preto vlastne môžem o sebe tvrdiť, že som veľká milovníčka historických románov, a kto ma sleduje dlhšie, vie, že naozaj neklamem. K výbere knihy ma vlastne priviedla nuda a ani som nevedela, o aký druh literatúry ide. Bola som počas predĺženého víkendu u našich a v jedno voľné poobedie som sa rozhodla prečítať si niečo. Nakoľko som tam ale žiadnu knihu nemala, kúpila som si túto cez internet. Po dlhšej dobe to bola prvá kniha, ktorú som čítala z tabletu a musím sa priznať, že to nebolo jednoduché, nakoľko sa mi zhoršil zrak. Knihu som ale nemohla odložiť a nebyť práce, prečítala by som ju už minulý týždeň. Hneď na začiatku som samu seba utvrdila v tom, že som na hodinách dejepisu veľmi nevynikala, ba môžeme povedať, že som bola veľmi priemerná žiačka čo sa tohto predmetu týka. Mňa musí téma jednoducho osloviť. A tak sa stalo. Áno, je to smutné, ale až teraz som si tému prvej svetovej vojny spojila aj s pádom dynas...

Prišla úplne o všetko. Nie len v materiálnom zmysle slova, ale naozaj úplne všetko: dôstojnosť, rodinu, domov, hodnoty... Neostalo jej úplne nič, napriek tomu neprejavila zatrpknutosť ani nechuť do života. Nevzdala sa a dokázala sa aj z toho najhoršieho dostať síce s obrovskou ranou na tele a srdci, ale s osobnosťou, ktorá prekoná všetky prekážky. Kniha ma zaujala hneď od začiatku. Už keď som si ju kupovala, vedela som, že sa od nej nebudem môcť odtrhnúť. Knihy s vojnovou tematikou a ešte k tomu historické romány sú pre mňa neodolateľná záležitosť. Obálka vo vás vyvolá zmiešané pocity, strach, hrôzu, des... Najviac mi imponuje citát: ,,Odpustiť môžem, ale nikdy nezabudnem." Už toto vás prinúti sa do knihy zahĺbiť. Celková vonkajšia kompozícia má zaujímavé časti: 1.Krížovou cestou, 2.Peklo, 3.Očistec a 4.Doma. Názvy kapitol odrážajú celkovú atmosféru knihy a červená ako farba krvi len podčiarkuje nadpis a zdôrazňuje časť príbehu, ktorý sa na ozajstné krvavé jahody zameriava....