Kniha je moja láska

Moja knižnica je skutočne preplnená knihami rôzneho druhu. Niektoré patria do oddelenia, ktoré volám skvosty, niektoré sú moje srdcovky, no nájdu sa aj také, ktorých sa snažím nejako zbaviť (bazár, dar...), pretože som si ich síce prečítala, no neuchvátili ma natoľko, aby som po nich siahla znovu. V každom prípade, každú jednu knihu si veľmi cením a starám sa o ňu rovnako ako o ktorýkoľvek kúsok v mojom šatníku, šperk, nábytok alebo iný majetok. Chrániť a nepoškodiť to, čo máme od niekoho požičané a mať sa k tomu rovnako, ako by sme sa správali k svojej veci, nás učia už ako malé deti. Vždy, keď sa do rúk mojej netere či synovca dostane niečo, čo im nepatrí, aby si to obzreli resp. sa s tým zahrali, švagriná im zdôrazní, že to nesmú poškodiť a pod. Rovnakým spôsobom sa na mňa obracala aj moja mama v podobnej situácii. A tak sa učíme, že veci, ktoré nám nepatria, si nemôžeme vziať len tak či sa k nim správať akoby šlo o vec do smetného koša.  Keď je teda týmto spôsobom vy...

Predstavte si sobotné poobedie, ktoré môžete stráviť sama doma. Vonku prší a je chladno a vy sa schúlite pod deku v spálni alebo obývačke a zapnete si telku. Prvé, čo vám napadne, je pozrieť si nenáročný film a, to preto že sme ženy, nejaký sladký, ktorý by vás nemusel nútiť premýšľať, mal by šťastný koniec a vy by ste sa cítili milovaná.  Presne takto si predstavujem náladu, ktorú by vo mne vyvolal film podľa tejto knihy. Musím sa priznať, že veľmi neobľubujem diela zasadené do dnešných čias, ale to len preto, lebo odrážajú v podstate každý pocit či vzťah alebo prežívanie, ktorému je dnešný človek vystavený a práve to je niekedy najsmutnejšie. Tento román mi ale vrátil trochu ľahkej romantiky do života. Dielo sa v podstate čítalo samo. Obracala som stranu za stranou rýchlejšie, ako som si pôvodne myslela. Autorka svojím jednoduchým a ľahkým spôsobom rozprávania upúta hneď na začiatku. Veľmi sa mi páči, že nezaťažuje čitateľa zdĺhavými opismi postáv, prostredia či deja, ktorý s...

Vždy ma veľmi fascinovali krajiny Ázie. Nie len charakterom ľudí, spôsobom života alebo kultúrnymi konvenciami, ale aj jazykom, rituálmi i náboženstvom. No nikdy by mi nenapadlo bližšie skúmať flóru a faunu nejakej krajiny z tých končín. Možno preto, lebo ma to nikdy nezaujímalo. Dielo Tajný mandarín  ale čitateľa veľmi rýchlo presvedčí o opaku. Osobne sa musím priznať, že dielo ma nejako zvlášť nezaujalo. Očakávala som príjemné čítanie o ľúbostnom vzťahu, ale išlo skôr o cestopis. Začiatok som naozaj prečítala veľmi rýchlo, no akonáhle som sa dostala k siahodlhým opisom cesty na východ a  návšteve prístavov a vnútrozemia Číny, ktoré  tej dobe patrili ako kolónie Britom, cítila som, že toto dielo nie je moja šálka kávy. Ľúbostný príbeh medzi hlavnými protagonistami sa odvíjal až v záverečných kapitolách, ktoré som rovnako ako úvodné prelúskala svojou obvyklou rýchlosťou. Milovníkom cestopisov by možno prekážala ľúbostná zápletka, no určite by sa nechali str...