,,Treba sa najskôr obrátiť dovnútra, aby sme mohli konať navonok."
Na lete mám najradšej, keď si len tak beztrestne môžem
ľahnúť do trávy, pozerať sa na oblaky a počúvať šumenie stromov. Tá
sloboda, ktorú nám dáva letné počasie a ten pocit voľnosti, keď sa pozerám
na lúku plnú kvetov. Vezmem do ruky fotoaparát a snažím sa zachytiť ten
okamih, ten moment či chvíľu, keď veje vánok a steblá trávy sa ohýbajú ako
pri synchronizovanom tanci. Svetlo sa láme a na hladine rieky sa trbliece
ako rozsypané diamanty, ako tisíce malých svetlušiek za bieleho dňa. Neviem, kedy
a ako stlačiť spúšť, aby som mala tento dokonalý obraz nie len
v mojej pamäti, ale aj zavesený na stene... Nejde to, nedá sa to
zachytiť...
Impresionisti sa pokúšali presne o to isté ako ja, len
nemali zrkadlovku, lež štetec a plátno. Snažím sa predstaviť si to...
Akonáhle začne maliar maľovať vo voľnej prírode, už nikdy neuvidí pred sebou
to, čo videl hneď na začiatku, takže podľa čoho akože maľuje? Nikdy mi to nešlo
do hlavy... Ak máte podobné myšlienky, rozhodne si prečítajte túto knižku,
pretože to, ako vraj jediná láska slávneho maliara Vincenta van Gogha popisuje
jeho prácu, vám odpovie na mnohé otázky.
Knihu som začala čítať z jedného prostého dôvodu: je na
nej napísané Román o tajnej láske
Vincenta van Gogha. Takže jasné, že klebeta mi stačila 😊
Ako sa neskôr ukázalo, Marguerite nakoniec tohto umelca ohúrila natoľko, až sa
stala rukou, ktorá ho oberie o to jediné, čo skutočne vlastnil.
Ale poďme pekne poporiadku. Myslím si, že van Gogha nemusím
veľmi predstavovať... Keď si vezmete do ruky túto knihu, hneď podľa obalu
zistíte, čomu sa asi bude hlavná téma venovať. Teda, ak ste v škole aspoň
trošku dávali pozor. Napriek tomu však kniha hovorí o žene, ktorá bola
údajne jeho veľkou láskou. Rozprávač je priamy, teda v 1.os. Sg,
a preto sa do jej duše čitateľ dostane oveľa jednoduchšie, ako pri
vševediacom rozprávačovi. Autor odkrýva nie len Margueritine zážitky
a pocity, ale aj najtajnejšie myšlienky a postrehy vo vzťahu
k Vincentovi. Zaujímavosťou je fakt, že slečna umelcovi vyká, zatiaľ čo on
sa k nej správa oveľa priateľskejšie, ako by ste predpokladali. Osobne si
myslím, že ide o vekový rozdiel, ktorý medzi týmito dvoma postavami je.
Ona má pocit, že ako umelcovi a staršiemu mužovi musí vyjadriť úctu
a on ju vníma ako dievčatko.
Ak čakáte klasické označené kapitoly, budete sklamaní alebo
príjemne prekvapení. Nič také tam totiž nie je. Rozprávanie teda pre mňa osobne
nabralo kontúru súvislého monológu, ako keď vám starý človek hovorí
o svojom detstve a mladosti. Táto skutočnosť bola pre mňa zaujímavá.
Jednotlivé časti príbehu boli popretkávané úryvkami z listov
a novinových článkov, z ktorých sme sa mohli dozvedieť pohľad
jednotlivých postáv a spoločnosti na obdobie, v ktorom sa dej
odohráva.
Nerada by som prezrádzala niečo z deja, preto len
načrtnem vzťah medzi Marguerite a jej otcom, ktorý bol na ňu neuveriteľne
prísny. Predstavte si vojenský režim u vás doma a strasie vás. Presne
tak sa musela táto mladá žena cítiť. Napriek tomu, že ide o koniec
19.stor., stále cítiť veľký vplyv rodičov na budúcnosť detí. V tomto
prípade šlo aj o potláčanie talentu a modeláciu osobnosti dcéry
nesprávnou cestou. A to ani nehovorím o dohodnutom sobáši...
V každom prípade môžem vyhlásiť, že je to jedna
z najlepších kníh, aké sa mi dostali do ruky. Nebyť svadobného frmolu
a mať viac času, prečítala by som ju na jeden dych. Som rada, že som práve
touto knihou odštartovala moju letnú knižnú výzvu.
Moje hodnotenie: odporúčam
😊 😊 😊 😊 😊
Originálny názov: La valse des arbres et du ciel
Kategória: autobiografia, ľúbostné romány
Počet strán: 227 s.
Jazyk: slovenský
ISBN: 978-80-8159-489-2
Vydavateľstvo: Premedia
Moja posledná recenzia: Africký príbeh lásky (Daphne Sheldricková)
Môj posledný článok: Summer reading challenge 2017
Komentáre
Zverejnenie komentára