Preskočiť na hlavný obsah

Recenzia: Učiteľova dcéra (Julie Klassenová)

"Mám dojem, že každá mladá žena túži aspoň raz v živote dostať zamilovaný list a zažiť ľúbostné vytŕženie vyvolané básnickými nezmyslami, pri ktorom sa srdce bláznivo rozbúcha."

Jane Austenová je jednoducho úžasná. Aspoň podľa mňa... Viete... ten pocit, že on sa na ňu pozerá a ona si myslí, že si on myslí...a nádejné vyhliadky na dobrý sobáš...a klebety po celom grófstve... Som rada, že niekto túto moju vášeň pre nežné pohlavie na poli autorov svetového realizmu zdieľa so mnou. Julie Klassenová môže síce čitateľa odrádzať, lebo tematicky aj štýlom písania sa vyššie spomenutej autorke veľmi približuje, no ona pridáva aj niečo viac...


Len si to predstavte: anglický vidiek počas 18. a 19. storočia. Zdá sa vám Anglicko studené a ponuré? Tak tu uvidíte, že dokáže byť ešte aj kruté a počasie také nevyspytateľné ako duše hlavných protagonistov. Žena našej doby si ani nevie predstaviť, že za tým nepatrným slovkom "áno" sa v tej dobe nachádzal celý rad problémov, peripetií a sklamaní. Bavme sa o tzv. vyššej spoločnosti. Muž to mal veľmi jednoduché, teda, ak bol prvorodený, lebo zdedil celý majetok, a ak ho aj naďalej zveľaďoval, v podstate mal do konca života o pohodlie postarané,ak sa nemusel postarať o dvadsať ďalších ľudí. Dcéra sa buď vydala, dobre vydala alebo trávila celý svoj život s rodičmi ako stará dievka a po ich smrti bola na krku svojim bratom. A tú druhú možnosť by žena nechcela ani za svet, lebo vtedy ,akože, samostatnosť a emancipácia a podobne nemali medzi ženami miesto. Takže čo nám ostáva? Správne! No dobrý vydaj :)


Emma Smallwoodová ma očarila hneď na začiatku. Je to knihomoľka, sčítaná a vzdelaná žena, ktorá vie, kde je jej miesto, no nenechá so sebou manipulovať ako s poslednou vecou. Musím sa priznať, že jej bystrosť ma občas aj prekvapila, lebo sama si nie vždy všímam správanie ľudí a neviem si do pamäti vryť vždy všetky postrehy. Táto drobná učiteľka sa počas deja krásne vyvíja, na začiatku hanblivá a upätá, na konci zisťuje, že chce od života viac a má na viac. Sama to aj hovorí po príchode späť domov. Zistila, že by mala prehodnotiť svoj názor na ľudí a uznáva, že sa môže mýliť. Ten moment, kedy si to uvedomuje asi najviac, nám prezrádzajú nenatiahnuté rukavičky (pochopíte :)

Veľmi dôležitým prvkom knižnej skladačky je Adam, najstarší syn s mentálnou poruchou, tipujem autizmus. Viete, ako to dnes je: ľuďom s fyzickými a psychickými poruchami sa snažíme čo najviac pomôcť, chceme, aby sa čo najlepšie začlenili do spoločnosti a viedli plnohodnotný život. No Klassenová ukazuje kritiku vtedajšej spoločnosti, ktorá ľudí podobných Adamovi hodnotí ako menejcenných, akoby boli len na príťaž a na hanbu. Vo vzťahu k nemu sa nám rysujú charaktery všetkých postáv. Tí, ktorí sa od celej záležitosti držia bokom, tí, ktorí Adama vnímajú ako istý druh príťaže a tí, ktorí ho ľúbia takého, aký je. Do tretej skupiny, bohužiaľ, patria len Emma a Henri, ak nerátame gazdinú, služobníctvo a zdržanlivý postoj ich mladšieho brata. Autorka pomocou Henriho naráža na to, že miera poruchy týchto pacientov by nemusela byť taká závažná, keby sa s nimi počas liečby správne pracovalo (ale toto môžete brať len ako moju konšpiráciu). 


Keď som spomínala na začiatku niečo navyše, samozrejme, to nemôžem obísť. To, čo autorka vnáša do deja, je tajomstvo, niečo hrozivé vo vzduchu, čo vám nedá spávať, a ani postavám nie. Toto je pre ňu typické. Zo zdanlivo hororového deja sa nakoniec vykľuje úplne tá najobyčajnejšia situácia, intrigy alebo žartík. Nemyslím však, že to knihe uberá na kvalite, skôr naopak, tajomstvo vytvára potrebné napätie, no ľahké vyústenie zložitej a nebezpečnej situácie nezatieňuje príbeh lásky. Pripravte sa v každom prípade na to, že budete podozrievať postavu, ktorá vtom bude úplne nevinne. to sa mi veľmi páčilo, lebo mala som niekoľko tipov na hlavného podozrivého, no nakoniec ma čiastočne prekvapilo a čiastočne potešilo, že to nebola tá najpravdepodobnejšia možnosť. 

Román zasadený do minulosti nám poodhaľuje lásku v tej najčistejšej podobe. Nikdy u Klassenovej nejde o zvrhlosti (nečakajte červenú knižnicu), nepoužíva vulgarizmy a ani čitateľa nevystaví nevhodným situáciám. Svoje myšlienky upriamujú postavy na Boha a ich pobožnosť a úprimná a silná viera sú zjavné hneď od začiatku. Tu sa musím trochu zastaviť a priznať sa, že mi je ľúto, že autorka nepopustila trochu uzdu svojej fantázii a... No neviem, mne sa jeden jediný bozk za necelých štyristo strán zdá málo. Sú tam isté náznaky (a keď hovorím náznaky, tak to si ich nemusí všimnúť každý) hlbšej a aj fyzicky prejavovanej lásky, no väčšinou sa vždy niečo stane, niekto sa objaví na scéne alebo jednoducho "odvrátili zrak" a je po celej romantike. Na jednej strane to romantickú dušu ako mňa udržiava v napätí, na strane druhej sa obávam, že autorka neulahodila všetkým, čo by napokon ani nemal byť zámer. Aspoň myslím...

Jedna z mnoha vecí, ktorá ma ako čitateľa oslovila, je fakt, že autorka na začiatok každej kapitoly vložila citát od známeho spisovateľa i filozofa. Po jeho prečítaní mi síce situáciu nejako zvlášť neozrejmil, no na konci kapitoly mi bolo zrejmé, prečo ho tam autorka vložila. Okrem toho, že jedným citátom vystihla väčšiu časť textu, osobne si myslím, že takouto intertextuálnosťou sleduje aj iný cieľ. Konkrétne nás majú odkazy na iné diela utvrdiť, že hlavné postavy skutočne milujú knihy. Ich rozhľadenosť mi pripomína to, že ma čaká ešte dlhá cesta stať sa knihomoľkou, akou je Emma.

Klassenová ma vďaka tomuto historickému románu preniesla do úžasného prostredia a zanechala vo mne pocit spokojnosti nad prečítanou knihou a oddych, ktorý som si naozaj užívala. Už teraz som si vybrala ďalšie knihy od tejto skvelej americkej autorky, aby bolo moje leto naplnené romantikou.

Moje hodnotenie: odporúčam
          
            😊  😊  😊  😊  😊

Originálny názov: The tutor´s daughter 
Kategória: historické romány
Počet strán: 396
Jazyk: slovenský
ISBN: 978-80-971448-0-7
Vydavateľstvo: i527.net vydavateľstvo

Knihu mám od: kníhkupectvo Martinus, môžete si ju kúpiť na tomto odkaze :)

Moja posledná recenzia: Mŕtve dievča neklame (Jay Asher)
Môj posledný článok: Povinná literatúra, ktorá nie je nuda

Môj instagram: @petah.468_booklover
Môj facebook: @knihajemojalaska

Práve čítam: Psia duša (W. Bruce Cameron)

Peťa :)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Čarovná polička - svet pre ozajstných knihomoľov

Mať obrovskú knižnicu u seba doma je snom asi každého knihomoľa. Predstavujeme si steny plné poukladaných kníh, jednu celú miestnosť len s knihami a divánom, na ktorom by sme trávili dlhé zimné večery. Lenže z kapacitných a finančných dôvodov to mnohým z nás nie je dopriate. V trojizbovom byte s malým dieťaťom asi ťažko nájdem prázdnu miestnosť, do ktorej by som uložila svoje poklady. Preto som sa rozhodla ponechať si len také knihy, ktoré považujem za svoje srdcovky alebo majú pre mňa inú citovú hodnotu a zvyšných sa zbaviť. Niektoré som darovala, ale čo s tými, ktoré som už prečítala a nemám ich komu dať? Tak ako asi väčšina siahnem po internetových stránkach s inzerátmi (bazoš, Modrý koník, Facebook...). Lenže tu sa neponúkajú len knihy, ale hlavné iné veci, preto sa môže stať, že vaša kôpka sa nebude tak rýchlo zmenšovať.

Preto som sa veľmi potešila, keď ma na menšiu spoluprácu oslovila Eliška z Čarovnej poličky. Doteraz som o nich nevedela, no ihneď som sa zaregistrovala a rada by…

Recenzia: Navždy (Maya Sinay)

Viacerí z nás to sledovali. Lesk, krása, sláva, najlepšie šaty, najvyberanejšej jedlá... Svadba Harryho a Meghan znova prinútila rojkov veriť v lásku, šťastie a skutočnosť, že rozprávky nie sú len v knihách. Verím tomu, že spolu prežijú štastný život. Ale čo ak sa tá vaša rozprávka rozpadá a nie všetko je také rozprávkové, ako sa na prvý pohľad zdá? Fanny nehľadá rozprávkový koniec ani netúži po sláve či bohatstve. No nakoniec sa tomu aj tak nevyhne. Predtým si však prešla peklom...

Napísať v dnešnej dobe ženský ľúbostný román a mať úspech je podľa mňa veľmi ťažké. Konkurencia je silná, čitateľ náročnejší, dostať sa na trh môže niekedy znamenať aj to, že si knihy vydáte sami, lebo nemáte na výber tak ako táto talentovaná autorka. Musím sa priznať, že kým ma neoslovila a nenavrhla spoluprácu, nepoznala som ju. No teraz som zvedavá na ďalší príbeh, ktorý vyjde z jej pera.

Ak ste sa ku knižke Navždy  dostali, držíte v rukách prvý diel tzv. romantickej Bielej série, takže ak správne predpok…

Recenzia: Muž z jamy a deti z lásky (Vanda Rozenbergová)

Keď prídete o blízkeho človeka, musíte sa s tým vysporiadať sami. Nepomôže vám nikto a nič. Ani tie psychologické nezmysly... Najviac zo všetkého sa mi ráta to, ako sa všetci snažia robiť vám spoločnosť a akože len v kruhu rodiny a priateľov to zvládnete. A čo, keď všetci spia a vy len civíte do stropu? Znova ste na to len sami, a preto každý s touto otrasnou, no nevyhnutnou skutočnosťou bojuje po svojom. 

Nakoľko ide o tragickú udalosť, som vďačná za vybraný typ rozprávača, pretože vďaka nemu vnímam oveľa lepšie svet v knihe. Ide o môj najobľúbenejší typ rozprávača. Ja-rozprávanie v podaní priameho rozprávača mi vždy pomôže viac sa vcítiť do myslenia postáv. Mám vedy pocit, že všetko to prežívam s nimi. Nakoľko sa počas deja postavy v rozprávaní striedajú, vidíme viaceré situácie z rôznych uhlov, čo iste dobrý čitateľ ocení.



Aj postavy v tomto príbehu látajú rany na duši, ako len vládzu. Každý tak, aby sa cítil najlepšie, samozrejme, s ohľadom na okolnosti. Čitateľ zreteľne vidí, nakoľ…