Žiaden knihomol z neba nespadol a lásku ku knihám si, podľa mňa, musíte vypestovať a starať sa o ňu. Koľkí z nás si pamätajú, ako prvý raz držali v ruke knihu? Aké knihy ovplyvnili naše detstvo? Niekedy vás prepadne nostalgia, a tak blúdite v minulosti a usmievate sa pri myšlienke na svoje desaťročné ja zohnuté nad knihou. Už vtedy bola kniha moja láska.
Milovala som rozprávky na dobrú noc. Pamätám si mamu, ktorá sedela na pelasti mojej postele a spríjemňovala mi zaspávanie ľudovými rozprávkami. Tie slovenské sú také tajomné a strašidelné a veľakrát som sa skutočne bála. A moja teta vedela podať príbeh ako nikto iný. Keď naši neboli doma a ona u nás spala a dávala na nás pozor, musela nám na našu žiadosť povedať vždy Rozprávku o jelenčekovi. A ja som túžila vedieť, odkiaľ tie príbehy obe majú. Dostala som vtedy knihu Slovenské ľudové rozprávky od zberateľa Pavla Dobšinského a snažila sa čítať. Niektoré písmena som poznala ešte pred nástupom do základnej školy a už vtedy ste ma mohli zazrieť s knihou v ruke. Väčšinu týchto rozprávok poznám naspamäť dodnes. Keďže som knižku nenašla (pravdepodobne sa stratila pri sťahovaní), dostala som od priateľa nové vydanie Najkrajšie slovenské rozprávky ilustrovanú Martinom Benkom. Nádhera :)
Neskôr som sa kvôli zdravotným komplikáciám ocitla v nemocnici a dlhé chvíle som musela nejako zahnať. Vtedy mi mama nosila záhady Jupitera, Petra a Boba. Traja pátrači zohrávali v mojom liečebňou procese dôležitú úlohu. Chúďa mamina... Nosila mi knihy 30 km z domu do nemocnice a pritom musela niesť aj všeličo iné. Ale aj vďaka nej sa teraz môžem popýšiť tým, že som všetky záhady troch malých detektívov zhltla a rozptýlila sa v ťažkom životnom období. Ani jedna zo záhad mi, bohužiaľ, nepatrila, preto som si kvôli fotkám musela jednu požičať.
Bohužiaľ, rodičia aj deti musia pochopiť, že vo svete nakupovania existujú isté priority, preto som namiesto kníhkupectiev navštevovala knižnicu, odkiaľ som každý týždeň vliekla hromadu kníh. No Vianoce sa vždy niesli v knihomolskom duchu a pri pohľade na hranatý darček mi vždy poskočilo srdce. Takto sa ku mne dostala aj Anna zo Zeleného domu. ,,Aj ona má ryšavé vlasy a zelené oči. Uvidíš, bude sa ti to páčiť," hovorila teta po roztrhnutí papiera. Odvtedy sa dievčenský román stal neoddeliteľnou súčasťou mojej tašky po odchode z knižnice. Prostorekého usmievavé dievča ma uchvátilo natoľko, že som si prečítala všetky knihy opisujúce jej rozličné životné obdobia. Možno aj vďaka nej som teraz učiteľka ;)
Nebudem pravdepodobne jediná, ktorá si zamilovala malého strapatého chlapca v okuliaroch a čarodejníckom plášti. Harry Potter neobišiel ani mňa a moje kamarátky. Stále sme si požičiavali knihy a učili sa naspamäť texty z filmov a musím sa priznať, že na príbehy z dielne J.K. Rowlingovej nezabudnem do konca života a dúfam, že si Rokfort obľúbia aj moje deti. Priznajte sa, kto neprečítal ani jednu zo siedmich kníh a nevidel ani jeden film? Tak vidíte :)
Možno si niektorí z vás teraz budú myslieť, že týmto som zašla niekam za čiaru, ale áno, aj klasická realistická literatúra od skutočného umelca Viktora Huga ma sprevádzala mojím dospievaním. Pentalógia Bedári sa zo začiatku nečítala jednoducho, ale vedela som, že ide o krásny príbeh lásky z hodiny slovenského jazyka na strednej škole, a preto som vytrvala. Teraz neviem pochopiť, ako to niekto môže považovať za nudu. Nie každá povinná literatúra je "odveci". Teraz krátka spoveď: všetkých päť kníh mi požičala teta, ktorá ich dostala ako odmenu za vzorne správanie a výborný prospech v škole. Už ich mám doma asi 10 rokov a ešte som jej ich nevrátila. Možno som mala zlodejka, ale myslím, že mi odpustila, lebo keď ich videla v polici u nás v obývačke, usmiala sa a povedala niečo o tom, ako sa krásne vynímajú vedľa tej porcelánovej vázy a nepýtala ich spať. Keď si to prečítate, nezabudnite ani na film, či už ten klasický s Gerardom Depardieu, ale aj muzikál, ktorý ma takisto nadchol.
A vy ste na tom ako? Ktoré knihy stali pri zrode vašej knihomolskom cesty? Kniha, ktorá vás naučila čítať, je totiž ako váš učiteľ, ktorý vás naučil niečo dôležité. Skutočnosť, že prežijete nespočetne množstvo príbehov, je darom, ktorý mnohí nedostali. Poďakuje sa preto svojim rodičom, učiteľkám, priateľkám, tetám a knihovníčkam za prvé knihy. Sú totiž dôležitejšie, ako si myslite.
Peťa :)
Práve čítam: Predtým, ako som ťa poznala (Jojo Moyesová)
Môj instagram: @petah.468_booklover
Môj posledný príspevok: Martinus - Kniha roka 2016
Moja posledná recenzia: Kým sa nerozlúčim (Susan Spencerová-Wendelová)
Knihy môžete kúpiť na týchto odkazoch:
Najkrajšie slovenské rozprávky
Anna zo Zeleného domu
Traja pátrači
Harry Potter a Kameň mudrcov
Komentáre
Zverejnenie komentára