Preskočiť na hlavný obsah

Recenzia: Samoľúby vojvoda (Georgette Heyerová)



Ako som na tomto blogu už veľakrát spomínala, mám rada historické romány a ľúbostné príbehy typu Jane Austenová alebo sestry Brönteové... Takisto veľmi inklinujem k svetovému realizmu. Preto, keď som držala v knižnici túto knižku v ruke, vedela som, že sa mi bude páčiť.

Príbeh je naozaj nenáročný. Zachytáva vzťahy mužov a žien v Anglicku so zameraním sa na slušné správanie a dodržiavanie etikety. Celý dej sa začne jednoduchým hľadaním životnej družky pre tak trochu namysleného vojvodu, skomplikuje sa cestou do Paríža a nakoniec všetko dobre dopadne a vyrieši sa to v poslednej kapitole. Skutočne niečo, čo vám prispeje k poobedňajšiemu oddychu za chmúrnych jarných dní, tak ako to bolo u mňa. 


Hlavná postava Phoebe je klasicky silnou hrdinkou s názorom a predstavou, že na to, aby bola úspešná a sebestačná, muža naozaj nepotrebuje. Vo svojej podstate má pravdu, ale len dovtedy, kým sa nezamiluje a uvedomuje si, že napriek peniazom, ktoré si dokáže sama zaobstarať, nebude bez neho šťastná. Túžba mladej ženy stať sa spisovateľkou je ďalším znakom, ktorý ju spája so štýlom písania autoriek z obdobia realizmu. My si to v dnešnej dobe tak intenzívne neuvedomujeme, ale myslím si, že pre vtedajšiu ženu bola už len možnosť, že sa dokáže finančne zabezpečiť bez mužovej podpory, krokom k vlastnej nezávislosti. Nedávno som pozerala (neviem, asi na Doma) westernový americký film, ktorý zobrazoval spoločnosť odsudzujúcu ženy v role doktorky či učiteľky. Tieto hrdinky sa ani napriek nepriazni svojich spoluobčanov nevzdávali a dokázali každému, že napriek tomu, že sú tieto povolania spojené s mužskou populáciou, môžu ich vykonávať aj ženy a to rovnako kvalitne. Mám pocit, že Heyerová sa snažila dostať postavu Phoebe do podobnej polohy. 


Vojvoda Silvester mi v niektorých situáciách skutočne pripomína arogantného a povýšeného človeka, no myslím si, že Phoebe jeho činy až príliš zveličovala a veľa zápletiek by podľa mňa vôbec nemuselo v deji existovať, keby dokázala žena prekročiť prah svojej hrdosti a neprejavila sa povýšenecky aj ona. Preto mi nie je zrejmý názov knihy, ktorý do negatívneho svetla stavia len mužskú postavu.


Veľmi sa mi páčil humor, ktorým kniha oplýva. Krátke úsečné satirické poznámky postáv na ich adresu ma pobavili, preto som veľakrát zabudla na to, že autorka zbytočnými vysvetľovaniami a opismi dej sama retarduje a to nefunkčne (podľa môjho názoru). Osobne si myslím, že tieto vsuvky sa tam vôbec nemuseli vyskytovať a pritom by dielo nijako neutrpelo na originálnosti a pútavosti pre čitateľa. Mám rada, keď sa dejové línie odvíjajú rýchlo a ja sa nenudím čítaním opisu nejakého hostinca v nejakom bezvýznamnom prístavnom mestečku. Na druhej strane chápem, že práve vďaka autorkiným znalostiam dobových reálií sa prostredie vykresľuje skutočne verne a čitateľom podáva dôveryhodný obraz.


Na to, aby som si na štýl autorkinho písania spravila hlbší názor, musela by som sa dostať k viacerým jej dielam. Určite ale na doplnenie svojich skúseností s ňou a vedomostí po nejakých jej knižkách určite siahnem, pretože ma veľmi oslovila práve táto. 



Moje hodnotenie:   odporúčam

               😊  😊  😊  😊  - 

Kategória: historický ľúbostný román
Počet strán: 399 s.
Jazyk: slovenský
ISBN: 978-80-551-1672-3
Vydavateľstvo: Ikar

Knihu som si požičala z Krajskej knižnice v Žiline, no kúpite ju aj TU.

Moja posledná recenzia: Vrásky z lásky (Ricki Schultzová)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Čarovná polička - svet pre ozajstných knihomoľov

Mať obrovskú knižnicu u seba doma je snom asi každého knihomoľa. Predstavujeme si steny plné poukladaných kníh, jednu celú miestnosť len s knihami a divánom, na ktorom by sme trávili dlhé zimné večery. Lenže z kapacitných a finančných dôvodov to mnohým z nás nie je dopriate. V trojizbovom byte s malým dieťaťom asi ťažko nájdem prázdnu miestnosť, do ktorej by som uložila svoje poklady. Preto som sa rozhodla ponechať si len také knihy, ktoré považujem za svoje srdcovky alebo majú pre mňa inú citovú hodnotu a zvyšných sa zbaviť. Niektoré som darovala, ale čo s tými, ktoré som už prečítala a nemám ich komu dať? Tak ako asi väčšina siahnem po internetových stránkach s inzerátmi (bazoš, Modrý koník, Facebook...). Lenže tu sa neponúkajú len knihy, ale hlavné iné veci, preto sa môže stať, že vaša kôpka sa nebude tak rýchlo zmenšovať.

Preto som sa veľmi potešila, keď ma na menšiu spoluprácu oslovila Eliška z Čarovnej poličky. Doteraz som o nich nevedela, no ihneď som sa zaregistrovala a rada by…

Recenzia: Navždy (Maya Sinay)

Viacerí z nás to sledovali. Lesk, krása, sláva, najlepšie šaty, najvyberanejšej jedlá... Svadba Harryho a Meghan znova prinútila rojkov veriť v lásku, šťastie a skutočnosť, že rozprávky nie sú len v knihách. Verím tomu, že spolu prežijú štastný život. Ale čo ak sa tá vaša rozprávka rozpadá a nie všetko je také rozprávkové, ako sa na prvý pohľad zdá? Fanny nehľadá rozprávkový koniec ani netúži po sláve či bohatstve. No nakoniec sa tomu aj tak nevyhne. Predtým si však prešla peklom...

Napísať v dnešnej dobe ženský ľúbostný román a mať úspech je podľa mňa veľmi ťažké. Konkurencia je silná, čitateľ náročnejší, dostať sa na trh môže niekedy znamenať aj to, že si knihy vydáte sami, lebo nemáte na výber tak ako táto talentovaná autorka. Musím sa priznať, že kým ma neoslovila a nenavrhla spoluprácu, nepoznala som ju. No teraz som zvedavá na ďalší príbeh, ktorý vyjde z jej pera.

Ak ste sa ku knižke Navždy  dostali, držíte v rukách prvý diel tzv. romantickej Bielej série, takže ak správne predpok…

Recenzia: Muž z jamy a deti z lásky (Vanda Rozenbergová)

Keď prídete o blízkeho človeka, musíte sa s tým vysporiadať sami. Nepomôže vám nikto a nič. Ani tie psychologické nezmysly... Najviac zo všetkého sa mi ráta to, ako sa všetci snažia robiť vám spoločnosť a akože len v kruhu rodiny a priateľov to zvládnete. A čo, keď všetci spia a vy len civíte do stropu? Znova ste na to len sami, a preto každý s touto otrasnou, no nevyhnutnou skutočnosťou bojuje po svojom. 

Nakoľko ide o tragickú udalosť, som vďačná za vybraný typ rozprávača, pretože vďaka nemu vnímam oveľa lepšie svet v knihe. Ide o môj najobľúbenejší typ rozprávača. Ja-rozprávanie v podaní priameho rozprávača mi vždy pomôže viac sa vcítiť do myslenia postáv. Mám vedy pocit, že všetko to prežívam s nimi. Nakoľko sa počas deja postavy v rozprávaní striedajú, vidíme viaceré situácie z rôznych uhlov, čo iste dobrý čitateľ ocení.



Aj postavy v tomto príbehu látajú rany na duši, ako len vládzu. Každý tak, aby sa cítil najlepšie, samozrejme, s ohľadom na okolnosti. Čitateľ zreteľne vidí, nakoľ…