Preskočiť na hlavný obsah

Minirecenzia: Vrásky z lásky (Ricki Schultzová)


Za nedokonalosti pleti, s ktorými denne bojuje hádam každá žena, si vo väčšine prípadov môžeme samy. Nesprávna životospráva, stres v práci, nedostatočné odlíčenie sa a v neposlednom rade starosti osobného charakteru. A čo už zamestnáva myseľ nežného pohlavia viac ako láska??? 

Rae, Quinn a Val ponúkajú čitateľkám tri rôzne pohľady na dnešnú ženu. Je veľmi zaujímavé, ako priateľstvo týchto rozlične žijúcich bytostí mohlo pretrvať tak dlho. Vidíme tu "single lady", ktorá si prešla rozvodom a sklamaniami, napriek tomu na mužov úplne nezanevrela, stále chodí na rande a verí v lásku. Ďalšia protagonistka je matka na plný úväzok, manželka a žena v domácnosti, no vydávala sa mladá a túži ešte niečo zažiť veriac, že tento stav nemôže byť končený. No a tretia má pred svadbou, no sklamania, ktoré zažila v minulosti ju nútia k ostražitosti a myslím si, že sa bojí tak veľkého záväzku, akým je manželstvo.

Je teda len otázkou času, kedy medzi nimi vzniknú nezhody. Nie som si celkom istá, čo bolo priamou dejovou líniou. Na jednej strane som vnímala priateľstvo dievčat/žien, na strane druhej sa autorka venovala hlavnej postave a jej trampotám na ceste za pravou láskou. To, že sa postava Rae vyvíja počas celého deja, je nepochybné. 

Možno teraz budem vystupovať veľmi kriticky, ale kniha nie je plná motivačných citátov, povzbudení a ani nemá nejaký hlboký odkaz, teda aspoň pre mňa. Je to oddychová literatúra s veľmi jednoduchým štýlom písania, čo sa potom odráža na rýchlosti čítania. Nezanechala vo mne nejaký špecifický estetický zážitok, ale ako víkendovku určite odporúčam.
Moje hodnotenie:        odporúčam

                    😊  😊  😊  -  - 

Kategória: novodobé ľúbostné romány
Počet strán: 299 s.
Jazyk: slovenský
ISBN: 978-80-8142-665-0
Vydavateľstvo: Fortuna Libri

Knihu som si požičala v Krajskej knižnici v Žiline, no môžete ju kúpiť aj TU.

Moja posledná recenzia: Spoveď Márie Antoinetty (Juliet Grey)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Recenzia: Muž z jamy a deti z lásky (Vanda Rozenbergová)

Keď prídete o blízkeho človeka, musíte sa s tým vysporiadať sami. Nepomôže vám nikto a nič. Ani tie psychologické nezmysly... Najviac zo všetkého sa mi ráta to, ako sa všetci snažia robiť vám spoločnosť a akože len v kruhu rodiny a priateľov to zvládnete. A čo, keď všetci spia a vy len civíte do stropu? Znova ste na to len sami, a preto každý s touto otrasnou, no nevyhnutnou skutočnosťou bojuje po svojom.  Nakoľko ide o tragickú udalosť, som vďačná za vybraný typ rozprávača, pretože vďaka nemu vnímam oveľa lepšie svet v knihe. Ide o môj najobľúbenejší typ rozprávača. Ja-rozprávanie v podaní priameho rozprávača mi vždy pomôže viac sa vcítiť do myslenia postáv. Mám vedy pocit, že všetko to prežívam s nimi. Nakoľko sa počas deja postavy v rozprávaní striedajú, vidíme viaceré situácie z rôznych uhlov, čo iste dobrý čitateľ ocení. Aj postavy v tomto príbehu látajú rany na duši, ako len vládzu. Každý tak, aby sa cítil najlepšie, samozrejme, s ohľadom na okolnosti. Čitateľ zre...

Svetoznáme knižnice, ktoré by som chcela navštíviť

Byť obklopený knihami je niečo, o čom sníva každý knihomoľ. Uvedomujem si, že náš život sa neskladá len z príbehov, ktoré si v knihách prečítame, ale predovšetkým o našich reálnych činoch a nemôžem si každý deň dovoliť stráviť celý v knižnici či v obývačke s knihou a kávou. Starostlivosť o domácnosť, prácu a záujem o moju rodinu, priateľov či známych jednoducho nemôžem odignorovať len kvôli mojej záľube. Napriek tomu som rada, keď si nájdem chvíľku len pre seba, utiahnem sa niekam s knihou a ponorím sa do nového príbehu. V našej domácej knižnici sa toho nenachádza veľa. Na jednej strane sa snažíme šetriť priestor, na druhej strane peniaze, preto sme do nášho domova vniesli minimalizmus, ktorý sa snažíme dodržiavať, a tak je návšteva knižnice mojou povinnou jazdou aspoň raz za dva týždne. Priznávam, že v našej žilinskej knižnici je stále niečo nové, spestruje sa prostredie a vymýšľajú sa rôzne aktivity, no stále mám v hlave nejaké tie cestovateľské sny spojené práve s miestom požičiav...

Recenzia: Učiteľova dcéra (Julie Klassenová)

" Mám dojem, že každá mladá žena túži aspoň raz v živote dostať zamilovaný list a zažiť ľúbostné vytŕženie vyvolané básnickými nezmyslami, pri ktorom sa srdce bláznivo rozbúcha." Jane Austenová je jednoducho úžasná. Aspoň podľa mňa... Viete... ten pocit, že on sa na ňu pozerá a ona si myslí, že si on myslí...a nádejné vyhliadky na dobrý sobáš...a klebety po celom grófstve... Som rada, že niekto túto moju vášeň pre nežné pohlavie na poli autorov svetového realizmu zdieľa so mnou. Julie Klassenová môže síce čitateľa odrádzať, lebo tematicky aj štýlom písania sa vyššie spomenutej autorke veľmi približuje, no ona pridáva aj niečo viac... Len si to predstavte: anglický vidiek počas 18. a 19. storočia. Zdá sa vám Anglicko studené a ponuré? Tak tu uvidíte, že dokáže byť ešte aj kruté a počasie také nevyspytateľné ako duše hlavných protagonistov. Žena našej doby si ani nevie predstaviť, že za tým nepatrným slovkom "áno" sa v tej dobe nachádzal celý rad problém...