Preskočiť na hlavný obsah

Minirecenzia: Ja, Mária Anoinetta (Juliet Grey)

Ženy zohrávajú v dejinách ľudstva veľkú úlohu. Keď sa tak nad tým zamyslím, nemám pocit, že by sme dokonca históriu neovládali... Nežné pohlavie malo aj napriek rôznym diskriminačným peripetiám dôležité slovo nie len vo vlastných rodinách, ale často aj v štátnických záležitostiach. Stať sa ale naraz dámou a kráľovnou je veľmi namáhavé.

 Vďaka Juliet Grey máme možnosť nahliadnuť do zákulisia "výroby" dospelej ženy z  mladého nevinného dievčaťa a následne jej uvedenie do veľkej spoločnosti a neskôr aj na trón Francúzska, krajiny, ktorá mala vždy obrovskú moc a to nie len v Európe. Z dieťaťa sa stáva manželka doslova rýchlosťou blesku a čitateľ sa len prizerá, ako sa dvanásťročný človiečik mení v dospelú osobu. Kniha nám odhaľuje aj mnohé historické súvislosti a približuje nám pravidlá panovníckeho dvora a dvornej etikety, pravidiel, ktoré sa mladá Toinette musí naučiť ako mantru. Pre mňa ako niekoho, kto v tomto smere nemá absolútne žiadne vzdelanie, bolo úžasné sledovať "promenádu" po Versailles, jedno veľké divadelné predstavenie. Každé kývnutie hlavy, zdvihnutie ruky, našpúlenie pier, každá otočka či nepatrný pohyb bokmi, rýchlosť chôdze a rozprávania... všetko malo svoj zmysel a mohlo mladú Máriu dostať do veľkých nepríjemností alebo do priazne kohokoľvek.
Nebudem svojho čitateľa zaťažovať detailami, ktoré si koniec-koncov môže prečítať sám resp. tieto skutočnosti už dávno ovláda. Nedá mi však nespomenúť, aká som prekvapená opisom rakúskeho a francúzskeho dvora. Ten kontrast, ktorý hlavná predstaviteľka zachytáva vo svojich myšlienkach a pozorovaniach, je vskutku zaujímavý a odhalí nám mnohé historické a spoločenské súvislosti. 

 Pôsobivá je aj jazyková stránka diela, pretože napriek tomu, že ide o slovenský preklad, nájdeme tam frázy a slová v nemčine či francúzštine, pravdepodobne ide o frazémy, ktoré nemožno správne preložiť do slovenčiny, a tak sa prekladateľ rozhodol ich tam funkčne ponechať spolu s poznámkou pod čiarou (akýmsi voľným prekladom), a tak, aspoň v mojom prípade, zabezpečiť absolútne spojenie s dianím.
Po prečítaní tejto prevej časti sa nesmierne teším na ďalšie dve, ktoré budú nepochybne rovnako pútavé, ako táto premena Márie Antónie Jozefy Johanny Habsbursko-Lotrinskej na Mária Antoinettu, kráľovnú Francúzska.
 
Moje hodnotenie:      odporúčam

                    😊 😊 😊 😊 😊

 Kategória: historické romány
Počet strán: 369s.
Jazyk: slovenský
ISBN: 978-80-556-1193-8
Vydavateľstvo: Slovart

 Knihu som kúpila v kníhkupectve Martinus.sk, nájdete ju TU

 Moja posledná recenzia: Růže mají trny (Sandra Byrdová)
Menovky:

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Povinná literatúra, ktorá nie je nuda

Keď sa povie, povinné alebo mimočítankové čítanie, všetci si tak nejako automaticky predstavíme hrubé staré knihy, ktoré prach hltajú nenadarmo. Keď k tomu pripíšeme fakt, že si z toho musíme robiť poznámky, odovzdať čitateľský denník, modliť sa, že som tam dal všetko, čo odo mňa učiteľka chce a ešte za to, že som čítal dostanem aj známku... neznie to prve najlákavejšie. Napriek tomu, že aj ja zadávam takého domáce úlohy, mnohé sa obísť ani nedajú, priznávam, že výber mimočítankovej literatúry nie je práve najšťastnejší. Na strednej škole som doslova trpela, lebo ako Chrám Matky Božej v Paríži ... (prvých sto strán je úplne navyše). Nie všetky by som ale zahodila do koša, a keď som sa prinútila povinnú literatúru čítať, oslovili ma. Teraz vám predstavím päť kníh zo strednej školy, ktoré podľa mňa nie sú až tak povinné. Kto chytá v žite  (J.D. Salinger) Najlepšie na tomto americkom prozaikovi je to, že ústredným motívom väčšiny jeho diel sú problémy dospievania či dosah vojny. Pr...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Recenzia: Ako vyliečiť zlomené srdce (Anna Bellová)

Predstavte si sobotné poobedie, ktoré môžete stráviť sama doma. Vonku prší a je chladno a vy sa schúlite pod deku v spálni alebo obývačke a zapnete si telku. Prvé, čo vám napadne, je pozrieť si nenáročný film a, to preto že sme ženy, nejaký sladký, ktorý by vás nemusel nútiť premýšľať, mal by šťastný koniec a vy by ste sa cítili milovaná.  Presne takto si predstavujem náladu, ktorú by vo mne vyvolal film podľa tejto knihy. Musím sa priznať, že veľmi neobľubujem diela zasadené do dnešných čias, ale to len preto, lebo odrážajú v podstate každý pocit či vzťah alebo prežívanie, ktorému je dnešný človek vystavený a práve to je niekedy najsmutnejšie. Tento román mi ale vrátil trochu ľahkej romantiky do života. Dielo sa v podstate čítalo samo. Obracala som stranu za stranou rýchlejšie, ako som si pôvodne myslela. Autorka svojím jednoduchým a ľahkým spôsobom rozprávania upúta hneď na začiatku. Veľmi sa mi páči, že nezaťažuje čitateľa zdĺhavými opismi postáv, prostredia či deja, ktorý s...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Recenzia: Učiteľova dcéra (Julie Klassenová)

" Mám dojem, že každá mladá žena túži aspoň raz v živote dostať zamilovaný list a zažiť ľúbostné vytŕženie vyvolané básnickými nezmyslami, pri ktorom sa srdce bláznivo rozbúcha." Jane Austenová je jednoducho úžasná. Aspoň podľa mňa... Viete... ten pocit, že on sa na ňu pozerá a ona si myslí, že si on myslí...a nádejné vyhliadky na dobrý sobáš...a klebety po celom grófstve... Som rada, že niekto túto moju vášeň pre nežné pohlavie na poli autorov svetového realizmu zdieľa so mnou. Julie Klassenová môže síce čitateľa odrádzať, lebo tematicky aj štýlom písania sa vyššie spomenutej autorke veľmi približuje, no ona pridáva aj niečo viac... Len si to predstavte: anglický vidiek počas 18. a 19. storočia. Zdá sa vám Anglicko studené a ponuré? Tak tu uvidíte, že dokáže byť ešte aj kruté a počasie také nevyspytateľné ako duše hlavných protagonistov. Žena našej doby si ani nevie predstaviť, že za tým nepatrným slovkom "áno" sa v tej dobe nachádzal celý rad problém...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej