Preskočiť na hlavný obsah

Minirecenzia: Ja, Mária Anoinetta (Juliet Grey)

Ženy zohrávajú v dejinách ľudstva veľkú úlohu. Keď sa tak nad tým zamyslím, nemám pocit, že by sme dokonca históriu neovládali... Nežné pohlavie malo aj napriek rôznym diskriminačným peripetiám dôležité slovo nie len vo vlastných rodinách, ale často aj v štátnických záležitostiach. Stať sa ale naraz dámou a kráľovnou je veľmi namáhavé.

Vďaka Juliet Grey máme možnosť nahliadnuť do zákulisia "výroby" dospelej ženy z  mladého nevinného dievčaťa a následne jej uvedenie do veľkej spoločnosti a neskôr aj na trón Francúzska, krajiny, ktorá mala vždy obrovskú moc a to nie len v Európe. Z dieťaťa sa stáva manželka doslova rýchlosťou blesku a čitateľ sa len prizerá, ako sa dvanásťročný človiečik mení v dospelú osobu. Kniha nám odhaľuje aj mnohé historické súvislosti a približuje nám pravidlá panovníckeho dvora a dvornej etikety, pravidiel, ktoré sa mladá Toinette musí naučiť ako mantru. Pre mňa ako niekoho, kto v tomto smere nemá absolútne žiadne vzdelanie, bolo úžasné sledovať "promenádu" po Versailles, jedno veľké divadelné predstavenie. Každé kývnutie hlavy, zdvihnutie ruky, našpúlenie pier, každá otočka či nepatrný pohyb bokmi, rýchlosť chôdze a rozprávania... všetko malo svoj zmysel a mohlo mladú Máriu dostať do veľkých nepríjemností alebo do priazne kohokoľvek.
Nebudem svojho čitateľa zaťažovať detailami, ktoré si koniec-koncov môže prečítať sám resp. tieto skutočnosti už dávno ovláda. Nedá mi však nespomenúť, aká som prekvapená opisom rakúskeho a francúzskeho dvora. Ten kontrast, ktorý hlavná predstaviteľka zachytáva vo svojich myšlienkach a pozorovaniach, je vskutku zaujímavý a odhalí nám mnohé historické a spoločenské súvislosti. 

 Pôsobivá je aj jazyková stránka diela, pretože napriek tomu, že ide o slovenský preklad, nájdeme tam frázy a slová v nemčine či francúzštine, pravdepodobne ide o frazémy, ktoré nemožno správne preložiť do slovenčiny, a tak sa prekladateľ rozhodol ich tam funkčne ponechať spolu s poznámkou pod čiarou (akýmsi voľným prekladom), a tak, aspoň v mojom prípade, zabezpečiť absolútne spojenie s dianím.
Po prečítaní tejto prevej časti sa nesmierne teším na ďalšie dve, ktoré budú nepochybne rovnako pútavé, ako táto premena Márie Antónie Jozefy Johanny Habsbursko-Lotrinskej na Mária Antoinettu, kráľovnú Francúzska.
 
Moje hodnotenie:      odporúčam

                   😊 😊 😊 😊 😊

Kategória: historické romány
Počet strán: 369s.
Jazyk: slovenský
ISBN: 978-80-556-1193-8
Vydavateľstvo: Slovart

Knihu som kúpila v kníhkupectve Martinus.sk, nájdete ju TU

Moja posledná recenzia: Růže mají trny (Sandra Byrdová)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Recenzia: Muž z jamy a deti z lásky (Vanda Rozenbergová)

Keď prídete o blízkeho človeka, musíte sa s tým vysporiadať sami. Nepomôže vám nikto a nič. Ani tie psychologické nezmysly... Najviac zo všetkého sa mi ráta to, ako sa všetci snažia robiť vám spoločnosť a akože len v kruhu rodiny a priateľov to zvládnete. A čo, keď všetci spia a vy len civíte do stropu? Znova ste na to len sami, a preto každý s touto otrasnou, no nevyhnutnou skutočnosťou bojuje po svojom.  Nakoľko ide o tragickú udalosť, som vďačná za vybraný typ rozprávača, pretože vďaka nemu vnímam oveľa lepšie svet v knihe. Ide o môj najobľúbenejší typ rozprávača. Ja-rozprávanie v podaní priameho rozprávača mi vždy pomôže viac sa vcítiť do myslenia postáv. Mám vedy pocit, že všetko to prežívam s nimi. Nakoľko sa počas deja postavy v rozprávaní striedajú, vidíme viaceré situácie z rôznych uhlov, čo iste dobrý čitateľ ocení. Aj postavy v tomto príbehu látajú rany na duši, ako len vládzu. Každý tak, aby sa cítil najlepšie, samozrejme, s ohľadom na okolnosti. Čitateľ zre...

Svetoznáme knižnice, ktoré by som chcela navštíviť

Byť obklopený knihami je niečo, o čom sníva každý knihomoľ. Uvedomujem si, že náš život sa neskladá len z príbehov, ktoré si v knihách prečítame, ale predovšetkým o našich reálnych činoch a nemôžem si každý deň dovoliť stráviť celý v knižnici či v obývačke s knihou a kávou. Starostlivosť o domácnosť, prácu a záujem o moju rodinu, priateľov či známych jednoducho nemôžem odignorovať len kvôli mojej záľube. Napriek tomu som rada, keď si nájdem chvíľku len pre seba, utiahnem sa niekam s knihou a ponorím sa do nového príbehu. V našej domácej knižnici sa toho nenachádza veľa. Na jednej strane sa snažíme šetriť priestor, na druhej strane peniaze, preto sme do nášho domova vniesli minimalizmus, ktorý sa snažíme dodržiavať, a tak je návšteva knižnice mojou povinnou jazdou aspoň raz za dva týždne. Priznávam, že v našej žilinskej knižnici je stále niečo nové, spestruje sa prostredie a vymýšľajú sa rôzne aktivity, no stále mám v hlave nejaké tie cestovateľské sny spojené práve s miestom požičiav...

Recenzia: Učiteľova dcéra (Julie Klassenová)

" Mám dojem, že každá mladá žena túži aspoň raz v živote dostať zamilovaný list a zažiť ľúbostné vytŕženie vyvolané básnickými nezmyslami, pri ktorom sa srdce bláznivo rozbúcha." Jane Austenová je jednoducho úžasná. Aspoň podľa mňa... Viete... ten pocit, že on sa na ňu pozerá a ona si myslí, že si on myslí...a nádejné vyhliadky na dobrý sobáš...a klebety po celom grófstve... Som rada, že niekto túto moju vášeň pre nežné pohlavie na poli autorov svetového realizmu zdieľa so mnou. Julie Klassenová môže síce čitateľa odrádzať, lebo tematicky aj štýlom písania sa vyššie spomenutej autorke veľmi približuje, no ona pridáva aj niečo viac... Len si to predstavte: anglický vidiek počas 18. a 19. storočia. Zdá sa vám Anglicko studené a ponuré? Tak tu uvidíte, že dokáže byť ešte aj kruté a počasie také nevyspytateľné ako duše hlavných protagonistov. Žena našej doby si ani nevie predstaviť, že za tým nepatrným slovkom "áno" sa v tej dobe nachádzal celý rad problém...