Preskočiť na hlavný obsah

Minirecenzia: Ja, Mária Anoinetta (Juliet Grey)

Ženy zohrávajú v dejinách ľudstva veľkú úlohu. Keď sa tak nad tým zamyslím, nemám pocit, že by sme dokonca históriu neovládali... Nežné pohlavie malo aj napriek rôznym diskriminačným peripetiám dôležité slovo nie len vo vlastných rodinách, ale často aj v štátnických záležitostiach. Stať sa ale naraz dámou a kráľovnou je veľmi namáhavé.

Vďaka Juliet Grey máme možnosť nahliadnuť do zákulisia "výroby" dospelej ženy z  mladého nevinného dievčaťa a následne jej uvedenie do veľkej spoločnosti a neskôr aj na trón Francúzska, krajiny, ktorá mala vždy obrovskú moc a to nie len v Európe. Z dieťaťa sa stáva manželka doslova rýchlosťou blesku a čitateľ sa len prizerá, ako sa dvanásťročný človiečik mení v dospelú osobu. Kniha nám odhaľuje aj mnohé historické súvislosti a približuje nám pravidlá panovníckeho dvora a dvornej etikety, pravidiel, ktoré sa mladá Toinette musí naučiť ako mantru. Pre mňa ako niekoho, kto v tomto smere nemá absolútne žiadne vzdelanie, bolo úžasné sledovať "promenádu" po Versailles, jedno veľké divadelné predstavenie. Každé kývnutie hlavy, zdvihnutie ruky, našpúlenie pier, každá otočka či nepatrný pohyb bokmi, rýchlosť chôdze a rozprávania... všetko malo svoj zmysel a mohlo mladú Máriu dostať do veľkých nepríjemností alebo do priazne kohokoľvek.
Nebudem svojho čitateľa zaťažovať detailami, ktoré si koniec-koncov môže prečítať sám resp. tieto skutočnosti už dávno ovláda. Nedá mi však nespomenúť, aká som prekvapená opisom rakúskeho a francúzskeho dvora. Ten kontrast, ktorý hlavná predstaviteľka zachytáva vo svojich myšlienkach a pozorovaniach, je vskutku zaujímavý a odhalí nám mnohé historické a spoločenské súvislosti. 

 Pôsobivá je aj jazyková stránka diela, pretože napriek tomu, že ide o slovenský preklad, nájdeme tam frázy a slová v nemčine či francúzštine, pravdepodobne ide o frazémy, ktoré nemožno správne preložiť do slovenčiny, a tak sa prekladateľ rozhodol ich tam funkčne ponechať spolu s poznámkou pod čiarou (akýmsi voľným prekladom), a tak, aspoň v mojom prípade, zabezpečiť absolútne spojenie s dianím.
Po prečítaní tejto prevej časti sa nesmierne teším na ďalšie dve, ktoré budú nepochybne rovnako pútavé, ako táto premena Márie Antónie Jozefy Johanny Habsbursko-Lotrinskej na Mária Antoinettu, kráľovnú Francúzska.
 
Moje hodnotenie:      odporúčam

                   😊 😊 😊 😊 😊

Kategória: historické romány
Počet strán: 369s.
Jazyk: slovenský
ISBN: 978-80-556-1193-8
Vydavateľstvo: Slovart

Knihu som kúpila v kníhkupectve Martinus.sk, nájdete ju TU

Moja posledná recenzia: Růže mají trny (Sandra Byrdová)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Čarovná polička - svet pre ozajstných knihomoľov

Mať obrovskú knižnicu u seba doma je snom asi každého knihomoľa. Predstavujeme si steny plné poukladaných kníh, jednu celú miestnosť len s knihami a divánom, na ktorom by sme trávili dlhé zimné večery. Lenže z kapacitných a finančných dôvodov to mnohým z nás nie je dopriate. V trojizbovom byte s malým dieťaťom asi ťažko nájdem prázdnu miestnosť, do ktorej by som uložila svoje poklady. Preto som sa rozhodla ponechať si len také knihy, ktoré považujem za svoje srdcovky alebo majú pre mňa inú citovú hodnotu a zvyšných sa zbaviť. Niektoré som darovala, ale čo s tými, ktoré som už prečítala a nemám ich komu dať? Tak ako asi väčšina siahnem po internetových stránkach s inzerátmi (bazoš, Modrý koník, Facebook...). Lenže tu sa neponúkajú len knihy, ale hlavné iné veci, preto sa môže stať, že vaša kôpka sa nebude tak rýchlo zmenšovať.

Preto som sa veľmi potešila, keď ma na menšiu spoluprácu oslovila Eliška z Čarovnej poličky. Doteraz som o nich nevedela, no ihneď som sa zaregistrovala a rada by…

Recenzia: Čo bolo potom (Jojo Moyesová)

"Nikdy sa nedá vedieť, čo sa stane, keď človek spadne z veľkej výšky."

Stratiť blízkeho človeka a žiť ďalej... S výčitkami svedomia, osamelí, v slzách a bez zmyslu života. Všetko akoby potemnie a nič nemá takú farbu ako kedysi. Nie každý je taký silný, aby sa cez túto stretu dostal rýchlo. Niekedy to trvá trochu dlhšie, niekedy vám musí niekto pomôcť, inak by ste to nezvládli, niekedy jednoducho musíte spadnúť zo strechy...
Čo bolo potom? To je častá otázka, ktorú si kladieme po skončení každého filmu či knihy. Ako to teda pokračovalo? Aj ja sa to zakaždým pýtam a po knihe Predtým, ako som ťa poznala som mala možnosť prečítať si, Čo bolo potom. Musím sa priznať, že kniha ma vôbec nesklamala, ale ani neohúrila tak, ako by som to očakávala. Pocity smútku, depresia, snaha začať život odznova. To sú všetko veci, ktoré nám tak nejako logicky vyplývajú zo záveru prvej časti. Takže to, že ich tam nachádzame, nie je vôbec prekvapujúce. 


Lou sa po Willovej smrti rozhodne, že začne žiť n…

Recenzia: Dám ti aj Slnko (Jandy Nelson)

Každý človek hľadá zmysle života, či už vedome alebo sa tvári, že pre nič nežije. Každý dúfam, že časom nájde svoje stratené dve ruky a nohy. Svoju polovičku, kus svojho srdca a mysle... Niekto má také šťastie, že sa mu to podarí niekoľkokrát za život, a pretože láska má mnoho podôb, Jude a Noe nám ich všetky ukážu.

Neviem, či aj vy máte ten pocit, ale pri knihe, ktorá je populárna, mám tak trochu strach, že práve ja budem ten jedinec, ktorému sa to nebude páčiť a bude nadávať na zbytočne vyhodené peniaze. Som neskonale vďačná za to, že to tak nie je. Kniha je perfektná. Vrelo ju odporúčam.
Jude a Noe sú dvojčatá, ktoré majú spoločný nie len prenatálny vývoj, ale aj myseľ a dušu. Autorka nádherne ukazuje, ako sa mladý človek vyvíja fyzicky aj emocionálne. Nie vždy si uvedomujeme blízkosť svojho súrodenca a nie sme vďační za to, že ho máme a neprejavujeme lásku, akú by si zaslúžil. Vznikajú z toho medzi nami zbytočné problémy, ktoré sa dajú vyriešiť v tých lepších prípadoch jednoduchým r…