Preskočiť na hlavný obsah

Recenzia: Učiteľova dcéra (Julie Klassenová)

"Mám dojem, že každá mladá žena túži aspoň raz v živote dostať zamilovaný list a zažiť ľúbostné vytŕženie vyvolané básnickými nezmyslami, pri ktorom sa srdce bláznivo rozbúcha."

Jane Austenová je jednoducho úžasná. Aspoň podľa mňa... Viete... ten pocit, že on sa na ňu pozerá a ona si myslí, že si on myslí...a nádejné vyhliadky na dobrý sobáš...a klebety po celom grófstve... Som rada, že niekto túto moju vášeň pre nežné pohlavie na poli autorov svetového realizmu zdieľa so mnou. Julie Klassenová môže síce čitateľa odrádzať, lebo tematicky aj štýlom písania sa vyššie spomenutej autorke veľmi približuje, no ona pridáva aj niečo viac...


Len si to predstavte: anglický vidiek počas 18. a 19. storočia. Zdá sa vám Anglicko studené a ponuré? Tak tu uvidíte, že dokáže byť ešte aj kruté a počasie také nevyspytateľné ako duše hlavných protagonistov. Žena našej doby si ani nevie predstaviť, že za tým nepatrným slovkom "áno" sa v tej dobe nachádzal celý rad problémov, peripetií a sklamaní. Bavme sa o tzv. vyššej spoločnosti. Muž to mal veľmi jednoduché, teda, ak bol prvorodený, lebo zdedil celý majetok, a ak ho aj naďalej zveľaďoval, v podstate mal do konca života o pohodlie postarané,ak sa nemusel postarať o dvadsať ďalších ľudí. Dcéra sa buď vydala, dobre vydala alebo trávila celý svoj život s rodičmi ako stará dievka a po ich smrti bola na krku svojim bratom. A tú druhú možnosť by žena nechcela ani za svet, lebo vtedy ,akože, samostatnosť a emancipácia a podobne nemali medzi ženami miesto. Takže čo nám ostáva? Správne! No dobrý vydaj :)


Emma Smallwoodová ma očarila hneď na začiatku. Je to knihomoľka, sčítaná a vzdelaná žena, ktorá vie, kde je jej miesto, no nenechá so sebou manipulovať ako s poslednou vecou. Musím sa priznať, že jej bystrosť ma občas aj prekvapila, lebo sama si nie vždy všímam správanie ľudí a neviem si do pamäti vryť vždy všetky postrehy. Táto drobná učiteľka sa počas deja krásne vyvíja, na začiatku hanblivá a upätá, na konci zisťuje, že chce od života viac a má na viac. Sama to aj hovorí po príchode späť domov. Zistila, že by mala prehodnotiť svoj názor na ľudí a uznáva, že sa môže mýliť. Ten moment, kedy si to uvedomuje asi najviac, nám prezrádzajú nenatiahnuté rukavičky (pochopíte :)

Veľmi dôležitým prvkom knižnej skladačky je Adam, najstarší syn s mentálnou poruchou, tipujem autizmus. Viete, ako to dnes je: ľuďom s fyzickými a psychickými poruchami sa snažíme čo najviac pomôcť, chceme, aby sa čo najlepšie začlenili do spoločnosti a viedli plnohodnotný život. No Klassenová ukazuje kritiku vtedajšej spoločnosti, ktorá ľudí podobných Adamovi hodnotí ako menejcenných, akoby boli len na príťaž a na hanbu. Vo vzťahu k nemu sa nám rysujú charaktery všetkých postáv. Tí, ktorí sa od celej záležitosti držia bokom, tí, ktorí Adama vnímajú ako istý druh príťaže a tí, ktorí ho ľúbia takého, aký je. Do tretej skupiny, bohužiaľ, patria len Emma a Henri, ak nerátame gazdinú, služobníctvo a zdržanlivý postoj ich mladšieho brata. Autorka pomocou Henriho naráža na to, že miera poruchy týchto pacientov by nemusela byť taká závažná, keby sa s nimi počas liečby správne pracovalo (ale toto môžete brať len ako moju konšpiráciu). 


Keď som spomínala na začiatku niečo navyše, samozrejme, to nemôžem obísť. To, čo autorka vnáša do deja, je tajomstvo, niečo hrozivé vo vzduchu, čo vám nedá spávať, a ani postavám nie. Toto je pre ňu typické. Zo zdanlivo hororového deja sa nakoniec vykľuje úplne tá najobyčajnejšia situácia, intrigy alebo žartík. Nemyslím však, že to knihe uberá na kvalite, skôr naopak, tajomstvo vytvára potrebné napätie, no ľahké vyústenie zložitej a nebezpečnej situácie nezatieňuje príbeh lásky. Pripravte sa v každom prípade na to, že budete podozrievať postavu, ktorá vtom bude úplne nevinne. to sa mi veľmi páčilo, lebo mala som niekoľko tipov na hlavného podozrivého, no nakoniec ma čiastočne prekvapilo a čiastočne potešilo, že to nebola tá najpravdepodobnejšia možnosť. 

Román zasadený do minulosti nám poodhaľuje lásku v tej najčistejšej podobe. Nikdy u Klassenovej nejde o zvrhlosti (nečakajte červenú knižnicu), nepoužíva vulgarizmy a ani čitateľa nevystaví nevhodným situáciám. Svoje myšlienky upriamujú postavy na Boha a ich pobožnosť a úprimná a silná viera sú zjavné hneď od začiatku. Tu sa musím trochu zastaviť a priznať sa, že mi je ľúto, že autorka nepopustila trochu uzdu svojej fantázii a... No neviem, mne sa jeden jediný bozk za necelých štyristo strán zdá málo. Sú tam isté náznaky (a keď hovorím náznaky, tak to si ich nemusí všimnúť každý) hlbšej a aj fyzicky prejavovanej lásky, no väčšinou sa vždy niečo stane, niekto sa objaví na scéne alebo jednoducho "odvrátili zrak" a je po celej romantike. Na jednej strane to romantickú dušu ako mňa udržiava v napätí, na strane druhej sa obávam, že autorka neulahodila všetkým, čo by napokon ani nemal byť zámer. Aspoň myslím...

Jedna z mnoha vecí, ktorá ma ako čitateľa oslovila, je fakt, že autorka na začiatok každej kapitoly vložila citát od známeho spisovateľa i filozofa. Po jeho prečítaní mi síce situáciu nejako zvlášť neozrejmil, no na konci kapitoly mi bolo zrejmé, prečo ho tam autorka vložila. Okrem toho, že jedným citátom vystihla väčšiu časť textu, osobne si myslím, že takouto intertextuálnosťou sleduje aj iný cieľ. Konkrétne nás majú odkazy na iné diela utvrdiť, že hlavné postavy skutočne milujú knihy. Ich rozhľadenosť mi pripomína to, že ma čaká ešte dlhá cesta stať sa knihomoľkou, akou je Emma.

Klassenová ma vďaka tomuto historickému románu preniesla do úžasného prostredia a zanechala vo mne pocit spokojnosti nad prečítanou knihou a oddych, ktorý som si naozaj užívala. Už teraz som si vybrala ďalšie knihy od tejto skvelej americkej autorky, aby bolo moje leto naplnené romantikou.

Moje hodnotenie: odporúčam
          
            😊  😊  😊  😊  😊

Originálny názov: The tutor´s daughter 
Kategória: historické romány
Počet strán: 396
Jazyk: slovenský
ISBN: 978-80-971448-0-7
Vydavateľstvo: i527.net vydavateľstvo

Knihu mám od: kníhkupectvo Martinus, môžete si ju kúpiť na tomto odkaze :)

Moja posledná recenzia: Mŕtve dievča neklame (Jay Asher)
Môj posledný článok: Povinná literatúra, ktorá nie je nuda

Môj instagram: @petah.468_booklover
Môj facebook: @knihajemojalaska

Práve čítam: Psia duša (W. Bruce Cameron)

Peťa :)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Kniha na dovolenku - tipy, rady...

Každý knihomoľ sa asi najviac teší na to, že bude môcť len tak sedieť s kávou či čajom a čítať si. Preto obľubujeme voľné letné dni alebo iné prázdninové vykoľajenia z bežného života. A nech zdvihne ruku ten knihožrút, na ktorého to neplatí :) S voľnými dňami je často spojená aj dovolenka alebo nejaký ten výlet, preto je dobré vedieť, akú knižku si vziať so sebou. Poznáte to.. môžu nastať dva varianty:  1.Nevezmete si nič alebo len jednu knihu, a potom len sedíte na pláži alebo hoteli a nudíte sa, nehovoriac o tom, ako preklínate samých seba za to, že ste sa nezbalili až tak dobre. 2.Vezmete si až priveľa a stihnete prečítať len zopár strán a celú dovolenku nadávate, že vláčite ten ťažký kufor a namiesto troch hrubých ťažkých kníh ste si mohli vziať dvoje šiat naviac. Preto je veľmi dôležité zamyslieť sa, čo si pribaliť a čo naopak nechať doma v poličke. Do úvahy je potrebné vziať hneď niekoľko faktorov, takže poďme na to :) A) miesto v kufri: Letíte lietadlom? P...

Recenzia: Muž z jamy a deti z lásky (Vanda Rozenbergová)

Keď prídete o blízkeho človeka, musíte sa s tým vysporiadať sami. Nepomôže vám nikto a nič. Ani tie psychologické nezmysly... Najviac zo všetkého sa mi ráta to, ako sa všetci snažia robiť vám spoločnosť a akože len v kruhu rodiny a priateľov to zvládnete. A čo, keď všetci spia a vy len civíte do stropu? Znova ste na to len sami, a preto každý s touto otrasnou, no nevyhnutnou skutočnosťou bojuje po svojom.  Nakoľko ide o tragickú udalosť, som vďačná za vybraný typ rozprávača, pretože vďaka nemu vnímam oveľa lepšie svet v knihe. Ide o môj najobľúbenejší typ rozprávača. Ja-rozprávanie v podaní priameho rozprávača mi vždy pomôže viac sa vcítiť do myslenia postáv. Mám vedy pocit, že všetko to prežívam s nimi. Nakoľko sa počas deja postavy v rozprávaní striedajú, vidíme viaceré situácie z rôznych uhlov, čo iste dobrý čitateľ ocení. Aj postavy v tomto príbehu látajú rany na duši, ako len vládzu. Každý tak, aby sa cítil najlepšie, samozrejme, s ohľadom na okolnosti. Čitateľ zre...

Recenzie: Tajná manželka (Gill Paulová)

Príbehy skutočných historických postáv ma odjakživa fascinovali. Preto vlastne môžem o sebe tvrdiť, že som veľká milovníčka historických románov, a kto ma sleduje dlhšie, vie, že naozaj neklamem. K výbere knihy ma vlastne priviedla nuda a ani som nevedela, o aký druh literatúry ide. Bola som počas predĺženého víkendu u našich a v jedno voľné poobedie som sa rozhodla prečítať si niečo. Nakoľko som tam ale žiadnu knihu nemala, kúpila som si túto cez internet. Po dlhšej dobe to bola prvá kniha, ktorú som čítala z tabletu a musím sa priznať, že to nebolo jednoduché, nakoľko sa mi zhoršil zrak. Knihu som ale nemohla odložiť a nebyť práce, prečítala by som ju už minulý týždeň. Hneď na začiatku som samu seba utvrdila v tom, že som na hodinách dejepisu veľmi nevynikala, ba môžeme povedať, že som bola veľmi priemerná žiačka čo sa tohto predmetu týka. Mňa musí téma jednoducho osloviť. A tak sa stalo. Áno, je to smutné, ale až teraz som si tému prvej svetovej vojny spojila aj s pádom dynas...