Preskočiť na hlavný obsah

Recenzia: Učiteľova dcéra (Julie Klassenová)

"Mám dojem, že každá mladá žena túži aspoň raz v živote dostať zamilovaný list a zažiť ľúbostné vytŕženie vyvolané básnickými nezmyslami, pri ktorom sa srdce bláznivo rozbúcha."

Jane Austenová je jednoducho úžasná. Aspoň podľa mňa... Viete... ten pocit, že on sa na ňu pozerá a ona si myslí, že si on myslí...a nádejné vyhliadky na dobrý sobáš...a klebety po celom grófstve... Som rada, že niekto túto moju vášeň pre nežné pohlavie na poli autorov svetového realizmu zdieľa so mnou. Julie Klassenová môže síce čitateľa odrádzať, lebo tematicky aj štýlom písania sa vyššie spomenutej autorke veľmi približuje, no ona pridáva aj niečo viac...


Len si to predstavte: anglický vidiek počas 18. a 19. storočia. Zdá sa vám Anglicko studené a ponuré? Tak tu uvidíte, že dokáže byť ešte aj kruté a počasie také nevyspytateľné ako duše hlavných protagonistov. Žena našej doby si ani nevie predstaviť, že za tým nepatrným slovkom "áno" sa v tej dobe nachádzal celý rad problémov, peripetií a sklamaní. Bavme sa o tzv. vyššej spoločnosti. Muž to mal veľmi jednoduché, teda, ak bol prvorodený, lebo zdedil celý majetok, a ak ho aj naďalej zveľaďoval, v podstate mal do konca života o pohodlie postarané,ak sa nemusel postarať o dvadsať ďalších ľudí. Dcéra sa buď vydala, dobre vydala alebo trávila celý svoj život s rodičmi ako stará dievka a po ich smrti bola na krku svojim bratom. A tú druhú možnosť by žena nechcela ani za svet, lebo vtedy ,akože, samostatnosť a emancipácia a podobne nemali medzi ženami miesto. Takže čo nám ostáva? Správne! No dobrý vydaj :)


Emma Smallwoodová ma očarila hneď na začiatku. Je to knihomoľka, sčítaná a vzdelaná žena, ktorá vie, kde je jej miesto, no nenechá so sebou manipulovať ako s poslednou vecou. Musím sa priznať, že jej bystrosť ma občas aj prekvapila, lebo sama si nie vždy všímam správanie ľudí a neviem si do pamäti vryť vždy všetky postrehy. Táto drobná učiteľka sa počas deja krásne vyvíja, na začiatku hanblivá a upätá, na konci zisťuje, že chce od života viac a má na viac. Sama to aj hovorí po príchode späť domov. Zistila, že by mala prehodnotiť svoj názor na ľudí a uznáva, že sa môže mýliť. Ten moment, kedy si to uvedomuje asi najviac, nám prezrádzajú nenatiahnuté rukavičky (pochopíte :)

Veľmi dôležitým prvkom knižnej skladačky je Adam, najstarší syn s mentálnou poruchou, tipujem autizmus. Viete, ako to dnes je: ľuďom s fyzickými a psychickými poruchami sa snažíme čo najviac pomôcť, chceme, aby sa čo najlepšie začlenili do spoločnosti a viedli plnohodnotný život. No Klassenová ukazuje kritiku vtedajšej spoločnosti, ktorá ľudí podobných Adamovi hodnotí ako menejcenných, akoby boli len na príťaž a na hanbu. Vo vzťahu k nemu sa nám rysujú charaktery všetkých postáv. Tí, ktorí sa od celej záležitosti držia bokom, tí, ktorí Adama vnímajú ako istý druh príťaže a tí, ktorí ho ľúbia takého, aký je. Do tretej skupiny, bohužiaľ, patria len Emma a Henri, ak nerátame gazdinú, služobníctvo a zdržanlivý postoj ich mladšieho brata. Autorka pomocou Henriho naráža na to, že miera poruchy týchto pacientov by nemusela byť taká závažná, keby sa s nimi počas liečby správne pracovalo (ale toto môžete brať len ako moju konšpiráciu). 


Keď som spomínala na začiatku niečo navyše, samozrejme, to nemôžem obísť. To, čo autorka vnáša do deja, je tajomstvo, niečo hrozivé vo vzduchu, čo vám nedá spávať, a ani postavám nie. Toto je pre ňu typické. Zo zdanlivo hororového deja sa nakoniec vykľuje úplne tá najobyčajnejšia situácia, intrigy alebo žartík. Nemyslím však, že to knihe uberá na kvalite, skôr naopak, tajomstvo vytvára potrebné napätie, no ľahké vyústenie zložitej a nebezpečnej situácie nezatieňuje príbeh lásky. Pripravte sa v každom prípade na to, že budete podozrievať postavu, ktorá vtom bude úplne nevinne. to sa mi veľmi páčilo, lebo mala som niekoľko tipov na hlavného podozrivého, no nakoniec ma čiastočne prekvapilo a čiastočne potešilo, že to nebola tá najpravdepodobnejšia možnosť. 

Román zasadený do minulosti nám poodhaľuje lásku v tej najčistejšej podobe. Nikdy u Klassenovej nejde o zvrhlosti (nečakajte červenú knižnicu), nepoužíva vulgarizmy a ani čitateľa nevystaví nevhodným situáciám. Svoje myšlienky upriamujú postavy na Boha a ich pobožnosť a úprimná a silná viera sú zjavné hneď od začiatku. Tu sa musím trochu zastaviť a priznať sa, že mi je ľúto, že autorka nepopustila trochu uzdu svojej fantázii a... No neviem, mne sa jeden jediný bozk za necelých štyristo strán zdá málo. Sú tam isté náznaky (a keď hovorím náznaky, tak to si ich nemusí všimnúť každý) hlbšej a aj fyzicky prejavovanej lásky, no väčšinou sa vždy niečo stane, niekto sa objaví na scéne alebo jednoducho "odvrátili zrak" a je po celej romantike. Na jednej strane to romantickú dušu ako mňa udržiava v napätí, na strane druhej sa obávam, že autorka neulahodila všetkým, čo by napokon ani nemal byť zámer. Aspoň myslím...

Jedna z mnoha vecí, ktorá ma ako čitateľa oslovila, je fakt, že autorka na začiatok každej kapitoly vložila citát od známeho spisovateľa i filozofa. Po jeho prečítaní mi síce situáciu nejako zvlášť neozrejmil, no na konci kapitoly mi bolo zrejmé, prečo ho tam autorka vložila. Okrem toho, že jedným citátom vystihla väčšiu časť textu, osobne si myslím, že takouto intertextuálnosťou sleduje aj iný cieľ. Konkrétne nás majú odkazy na iné diela utvrdiť, že hlavné postavy skutočne milujú knihy. Ich rozhľadenosť mi pripomína to, že ma čaká ešte dlhá cesta stať sa knihomoľkou, akou je Emma.

Klassenová ma vďaka tomuto historickému románu preniesla do úžasného prostredia a zanechala vo mne pocit spokojnosti nad prečítanou knihou a oddych, ktorý som si naozaj užívala. Už teraz som si vybrala ďalšie knihy od tejto skvelej americkej autorky, aby bolo moje leto naplnené romantikou.

Moje hodnotenie: odporúčam
          
            😊  😊  😊  😊  😊

Originálny názov: The tutor´s daughter 
Kategória: historické romány
Počet strán: 396
Jazyk: slovenský
ISBN: 978-80-971448-0-7
Vydavateľstvo: i527.net vydavateľstvo

Knihu mám od: kníhkupectvo Martinus, môžete si ju kúpiť na tomto odkaze :)

Moja posledná recenzia: Mŕtve dievča neklame (Jay Asher)
Môj posledný článok: Povinná literatúra, ktorá nie je nuda

Môj instagram: @petah.468_booklover
Môj facebook: @knihajemojalaska

Práve čítam: Psia duša (W. Bruce Cameron)

Peťa :)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Čarovná polička - svet pre ozajstných knihomoľov

Mať obrovskú knižnicu u seba doma je snom asi každého knihomoľa. Predstavujeme si steny plné poukladaných kníh, jednu celú miestnosť len s knihami a divánom, na ktorom by sme trávili dlhé zimné večery. Lenže z kapacitných a finančných dôvodov to mnohým z nás nie je dopriate. V trojizbovom byte s malým dieťaťom asi ťažko nájdem prázdnu miestnosť, do ktorej by som uložila svoje poklady. Preto som sa rozhodla ponechať si len také knihy, ktoré považujem za svoje srdcovky alebo majú pre mňa inú citovú hodnotu a zvyšných sa zbaviť. Niektoré som darovala, ale čo s tými, ktoré som už prečítala a nemám ich komu dať? Tak ako asi väčšina siahnem po internetových stránkach s inzerátmi (bazoš, Modrý koník, Facebook...). Lenže tu sa neponúkajú len knihy, ale hlavné iné veci, preto sa môže stať, že vaša kôpka sa nebude tak rýchlo zmenšovať.

Preto som sa veľmi potešila, keď ma na menšiu spoluprácu oslovila Eliška z Čarovnej poličky. Doteraz som o nich nevedela, no ihneď som sa zaregistrovala a rada by…

Best quotes 2

Po dlhom čase som sa rozhodla znova sa pustiť do formátu, ktorý sa vám tak veľmi páčil. Opäť som zhrnula päť najkrajších výrokov z kníh, ktoré som mala možnosť prečítať a ukázať vám, čo som si z diel odniesla. Znova vám priblížim, ako som výrok pochopila ja a ako sa dá aplikovať na život.


1. NEZMAZATEĽNÝ DOJEM (Tamera Alexanderová)


,,Tak, ako hotový obraz pozostáva zo stoviek ťahov štetcom, človeka tvoria životné skúsenosti, tak dobré ako i zlé. A bez znalosti toho, čo človek prežil, nie je možné opravdivo ho spoznať a prijať takého, aký je."
-veľakrát odsúdime človeka za jeho správanie. Nepáči sa nám, čo hovorí, ako sa správa k ostatným a aké má názory. Často to zohráva úlohu v našom vnímaní toho človeka. Lenže nie vždy toho dotyčného aj naozaj spoznáme. Vieme vôbec, čo ho donútilo správať sa tak, ako sa správa? Neobťažujeme sa zoznámiť sa s ním a dozvedieť sa o ňom pravdu. Len vtedy, keď zistíme, aké životné skúsenosti tvoria jeho život, tak až vtedy ho naozaj môžeme pochopiť a pr…

Minirecenzia: Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Coleová)

Keď som naposledy držala v rukách knihu určenú pre young adult, zaprisahala som sa, že už nič podobné čítať nebudem. Šlo o knižku Papierové mestá, z ktorej som bola absolútne sklamaná a vyhodnotila som situáciu tak, že na tento typ literatúry som už zrejme stará :D. Lenže potom som otvorila skrinku, v ktorej ležala dávno zabudnutá ružová knižka, a tak som sa pri pohľade na tak krásnu obálku rozhodla, že toto musím skúsiť a spravila som dobre.

Napriek môjmu dobrému pocitu z prečítaného musím konštatovať, že knižka nejako neprekvapila. Čakáte lásku dvoch mladých ľudí s prekážkami a komplikáciami a presne toto tam nájdete. Myslím, že odkaz, ktorý nám dielo ponúka, pochopí každý. Čo ale chcem vyzdvihnúť, je rozvoj postáv. Napriek tomu, že to tam všetko čakáte, je super, že sa zo zlého chlapca stane najlepších muž na svete vďaka dobrote svojej partnerky. Je fajn, že sa mladým ľudom dáva za vzor práve toto.

Teraz možno trocha pomimo... Všimla som si, že každá (ak je to inak, rada sa nechám op…