Preskočiť na hlavný obsah

Príspevky

Minirecenzia: Výnimočná krása (Tamera Alexanderova)

Ako niekto sa narodíme a potom sa z nás niekto stane. Niekdy to býva tak, že sa už narodíme tým, kým sa vlastne musíme stať a niekedy zas z nás vyrastie človek, ktorým by sme nikdy netušili, že raz budeme. Život je v mnohých ohľadoch taký zložitý a často si kladieme otázku, že prečo by to tak malo byť. Aj keď máme vlastne len dve možnosti: buď to bude tak, ak9mchcem ja alebo sa stane to, čo odo mňa chcú resp. očakávajú druhí. A možno v tej jednoduchosti sa nachádza zložitosť života.

Myslím, že takto nejako zamýšľali aj hlavní protagonisti tohto príbehu. Ak čakáte nejakú prešpekulovanú fabulu, musím vás sklamať. Dej je veľmi jednoduchý a celkom predvídateľný, takže sa nemusíte báť, že sa stane niečo neočakávané. Už v úvode je jasné, kto a s kým a prečo... Nemám toto veľmi rada, lebo to značne ohraničuje pole pôsobnosti mojej fantázie, ale ako rozbeh po dlhej odmlke od kníh mi to vekmi dobre padlo. 

Ani rozvoj hlavnej postavy nie je veľmi zrejmý. Eleonor je stále jednoduchou ženou, ktorá …
Posledné príspevky

#currentlyreading 1/2020

Asi prvýkrát v živote som si dávala novoročné predsavzatia. A asi prvýkrát v živote som sa musela doslova dokopať k čítaniu. Beriem to veľmi smutne až tragicky, pretože ja som sa s knihou v ruke narodila. Neviem, ako je to možné (no dobre, viem, ale to nie je výhovorka), ale posledné dva roky boli veľmi ťažké. Veľa domácich povinností, materstvo a pod. To všetko môj čas vyplnilo natoľko, že som knihu čítala 20 mesiacov. Ja... Kto má pozná, nechápe... (Bola to kňiha o Kataríne Aragonskej, na ktorú sem ani nejdem hádzať recenziu, lebo za ten dlhy čas moje pocity a dojmy 6 knihy dávno vyprchali.)

Stav veci sa teraz trochu upokojil a aj zdravotné problémy ma donútili zamyslieť sa nad tým, že svoje životné hobby úplne ignorujem a prišla otázka, či s tým niečo idem robiť. Výhovorka číslo jeden bola: Kedy? No naozaj neviem, čo k tomu povedať. Odhliadnuc od toho, že som chodila spávať o jednej ráno s viacerými budíčkami kričiacimi z postieľky vedľa mňa, nevedela som si predstaviť ten pokojný č…

Minirecenzia: Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Coleová)

Keď som naposledy držala v rukách knihu určenú pre young adult, zaprisahala som sa, že už nič podobné čítať nebudem. Šlo o knižku Papierové mestá, z ktorej som bola absolútne sklamaná a vyhodnotila som situáciu tak, že na tento typ literatúry som už zrejme stará :D. Lenže potom som otvorila skrinku, v ktorej ležala dávno zabudnutá ružová knižka, a tak som sa pri pohľade na tak krásnu obálku rozhodla, že toto musím skúsiť a spravila som dobre.

Napriek môjmu dobrému pocitu z prečítaného musím konštatovať, že knižka nejako neprekvapila. Čakáte lásku dvoch mladých ľudí s prekážkami a komplikáciami a presne toto tam nájdete. Myslím, že odkaz, ktorý nám dielo ponúka, pochopí každý. Čo ale chcem vyzdvihnúť, je rozvoj postáv. Napriek tomu, že to tam všetko čakáte, je super, že sa zo zlého chlapca stane najlepších muž na svete vďaka dobrote svojej partnerky. Je fajn, že sa mladým ľudom dáva za vzor práve toto.

Teraz možno trocha pomimo... Všimla som si, že každá (ak je to inak, rada sa nechám op…

Recenzia: Navždy (Maya Sinay)

Viacerí z nás to sledovali. Lesk, krása, sláva, najlepšie šaty, najvyberanejšej jedlá... Svadba Harryho a Meghan znova prinútila rojkov veriť v lásku, šťastie a skutočnosť, že rozprávky nie sú len v knihách. Verím tomu, že spolu prežijú štastný život. Ale čo ak sa tá vaša rozprávka rozpadá a nie všetko je také rozprávkové, ako sa na prvý pohľad zdá? Fanny nehľadá rozprávkový koniec ani netúži po sláve či bohatstve. No nakoniec sa tomu aj tak nevyhne. Predtým si však prešla peklom...

Napísať v dnešnej dobe ženský ľúbostný román a mať úspech je podľa mňa veľmi ťažké. Konkurencia je silná, čitateľ náročnejší, dostať sa na trh môže niekedy znamenať aj to, že si knihy vydáte sami, lebo nemáte na výber tak ako táto talentovaná autorka. Musím sa priznať, že kým ma neoslovila a nenavrhla spoluprácu, nepoznala som ju. No teraz som zvedavá na ďalší príbeh, ktorý vyjde z jej pera.

Ak ste sa ku knižke Navždy  dostali, držíte v rukách prvý diel tzv. romantickej Bielej série, takže ak správne predpok…

Recenzia: Papierové mestá (John Green)

Ako som už veľakrát spomínala, mojím obľúbeným žánrom sú historické romány. Tak sa moji priaznivci mohli čudovať, keď som na sociálnych sieťach vyhlasovala, že čítam knižku Papierové mestá. Je niekoľko dôvodov, ktoré ma k tomu priviedli, ale je aj niekoľko takých, ktoré ma presvedčili o tom, že sa tak skoro k tomuto typu literatúry nevrátim.

Nakoľko som učiteľka na druhom stupni základnej školy a v budúcnosti by som si rada vyskúšala aj strednú školu, myslím si, že je tak trochu fér prečítať si niečo, čo oslovuje mladú generáciu čitateľov a nie im len podstrkovať povinnú literatúru a očakávať, že z nej budú nadšení. Preto som po knižke z vydavateľstva Yoli siahla. 
V podstate ide o veľmi plytký dej, v ktorom vystupuje Margo, ktorá sa tam skoro ani neukáže, ale  vždy v pozadí ovplyvňuje konanie ostatných postáv. Magro je obľúbené dievča na celej škole a patrí do "tých vybraných" sociálnych skupín, ktoré sa na strednej vytvárajú. Všetci ju majú radi, inšpiruje mnohých ostatných,…

Čarovná polička - svet pre ozajstných knihomoľov

Mať obrovskú knižnicu u seba doma je snom asi každého knihomoľa. Predstavujeme si steny plné poukladaných kníh, jednu celú miestnosť len s knihami a divánom, na ktorom by sme trávili dlhé zimné večery. Lenže z kapacitných a finančných dôvodov to mnohým z nás nie je dopriate. V trojizbovom byte s malým dieťaťom asi ťažko nájdem prázdnu miestnosť, do ktorej by som uložila svoje poklady. Preto som sa rozhodla ponechať si len také knihy, ktoré považujem za svoje srdcovky alebo majú pre mňa inú citovú hodnotu a zvyšných sa zbaviť. Niektoré som darovala, ale čo s tými, ktoré som už prečítala a nemám ich komu dať? Tak ako asi väčšina siahnem po internetových stránkach s inzerátmi (bazoš, Modrý koník, Facebook...). Lenže tu sa neponúkajú len knihy, ale hlavné iné veci, preto sa môže stať, že vaša kôpka sa nebude tak rýchlo zmenšovať.

Preto som sa veľmi potešila, keď ma na menšiu spoluprácu oslovila Eliška z Čarovnej poličky. Doteraz som o nich nevedela, no ihneď som sa zaregistrovala a rada by…

Minirecenzia: Láska slečny Elliotovej (Jane Austenová)

Jane Austenová patrí k mojim obľúbeným autorom a nikdy by som nepohrdla knižkou od nej. Preto som sa veľmi potešila, keď som si pod vianočným stromčekom našla túto útlu knižku. Nechcem sa o nej veľa rozpisovať a pravdupovediac ani neviem, čo by som vám o nej povedala, aby som ju riblížila čo najvernejšie a nezaujato.

Autorka je známa a uznávaná hlavne vďaka svojim majstrovským opisom a vykreslením charakterov postáv, ktoré sršia humorom a vtipnými poznámkami k jednotlivým udalostiam v deji. Z tohto hľadiska musím povedať, že nesklamala, naozaj som mala pocit, že vševediaci rozprávač. ktorého nám poskytla, nás bezpečne zaviedol do každého vzťahu, klebety, prostredia, minulosti... jednoducho, boli sme informovaní. Takže v tomto smere jej naozaj nemám čo vytknúť. Jemné vtipné postrehy z každodenného života na anglickom vidieku naozaj oceňujem a nakoľko ide o posledný dokončený román tejto autorky, som rada, že knižku vlastním, a to práve v okrasnom vydaní od vydavateľstva Slovart.

Príbeh m…