Preskočiť na hlavný obsah

Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu 2017

Minirecenzia: Ja, Mária Anoinetta (Juliet Grey)

Ženy zohrávajú v dejinách ľudstva veľkú úlohu. Keď sa tak nad tým zamyslím, nemám pocit, že by sme dokonca históriu neovládali... Nežné pohlavie malo aj napriek rôznym diskriminačným peripetiám dôležité slovo nie len vo vlastných rodinách, ale často aj v štátnických záležitostiach. Stať sa ale naraz dámou a kráľovnou je veľmi namáhavé.

Vďaka Juliet Grey máme možnosť nahliadnuť do zákulisia "výroby" dospelej ženy z  mladého nevinného dievčaťa a následne jej uvedenie do veľkej spoločnosti a neskôr aj na trón Francúzska, krajiny, ktorá mala vždy obrovskú moc a to nie len v Európe. Z dieťaťa sa stáva manželka doslova rýchlosťou blesku a čitateľ sa len prizerá, ako sa dvanásťročný človiečik mení v dospelú osobu. Kniha nám odhaľuje aj mnohé historické súvislosti a približuje nám pravidlá panovníckeho dvora a dvornej etikety, pravidiel, ktoré sa mladá Toinette musí naučiť ako mantru. Pre mňa ako niekoho, kto v tomto smere nemá absolútne žiadne vzdelanie, bolo úžasné sledovať "p…

Recenzia: Růže mají trny (Sandra Byrdová)

Na kráľovnú Alžbetu I. sa všetci pozeráme ako na panovníčku, ktorá svojím umom, dôvtipom a rozhodnosťou priviedla Anglicko do zlatého veku. Pokroky, objavy a reformy počas jej vlády pre nás ostávajú stále inšpiratívne a každý panovník by sa chcel aspoň podobať tejto veľkej kráľovnej. Všetky tieto informácie sú ale verejne známe, lenže za maskou každého politika sa skrýva obyčajný človek so svojimi trápeniami, túžbami, krehkosťou a pocitmi. Presne takto nám autorka odhaľuje dušu najvýznamnejšej panovníčky ostrovnej veľmoci.

Pozerať sa na celý príbeh z Alžbetinho pohľadu by bolo ale príliš prvoplánové, preto si Sandra Byrdová vyberá rolu jednej z dvorných dám Jej Veličenstva, Švédku Elin Snakeborgovú, ktorá na svoj vek získala vďaka výhodnému manželstvu s markízom Northamptonom postavenie, titul a majetky hodné kráľovnej. V dvorskej hierarchii sa postavením nachádzala hneď po Alžbete. No nie len titul, ale aj jej konanie a láska, ktorú prejavovala k panovníčke, jej pomohli stať sa hlavno…

Recenzie: Tajná manželka (Gill Paulová)

Príbehy skutočných historických postáv ma odjakživa fascinovali. Preto vlastne môžem o sebe tvrdiť, že som veľká milovníčka historických románov, a kto ma sleduje dlhšie, vie, že naozaj neklamem. K výbere knihy ma vlastne priviedla nuda a ani som nevedela, o aký druh literatúry ide. Bola som počas predĺženého víkendu u našich a v jedno voľné poobedie som sa rozhodla prečítať si niečo. Nakoľko som tam ale žiadnu knihu nemala, kúpila som si túto cez internet. Po dlhšej dobe to bola prvá kniha, ktorú som čítala z tabletu a musím sa priznať, že to nebolo jednoduché, nakoľko sa mi zhoršil zrak. Knihu som ale nemohla odložiť a nebyť práce, prečítala by som ju už minulý týždeň.
Hneď na začiatku som samu seba utvrdila v tom, že som na hodinách dejepisu veľmi nevynikala, ba môžeme povedať, že som bola veľmi priemerná žiačka čo sa tohto predmetu týka. Mňa musí téma jednoducho osloviť. A tak sa stalo. Áno, je to smutné, ale až teraz som si tému prvej svetovej vojny spojila aj s pádom dynastie Rom…

Minirecenzia: Krvavé jahody (Jíři S. Kupka)

Prišla úplne o všetko. Nie len v materiálnom zmysle slova, ale naozaj úplne všetko: dôstojnosť, rodinu, domov, hodnoty... Neostalo jej úplne nič, napriek tomu neprejavila zatrpknutosť ani nechuť do života. Nevzdala sa a dokázala sa aj z toho najhoršieho dostať síce s obrovskou ranou na tele a srdci, ale s osobnosťou, ktorá prekoná všetky prekážky.



Kniha ma zaujala hneď od začiatku. Už keď som si ju kupovala, vedela som, že sa od nej nebudem môcť odtrhnúť. Knihy s vojnovou tematikou a ešte k tomu historické romány sú pre mňa neodolateľná záležitosť. Obálka vo vás vyvolá zmiešané pocity, strach, hrôzu, des... Najviac mi imponuje citát: ,,Odpustiť môžem, ale nikdy nezabudnem." Už toto vás prinúti sa do knihy zahĺbiť. Celková vonkajšia kompozícia má zaujímavé časti: 1.Krížovou cestou, 2.Peklo, 3.Očistec a 4.Doma. Názvy kapitol odrážajú celkovú atmosféru knihy a červená ako farba krvi len podčiarkuje nadpis a zdôrazňuje časť príbehu, ktorý sa na ozajstné krvavé jahody zameriava.

Věra je…

Recenzia: Dám ti aj Slnko (Jandy Nelson)

Každý človek hľadá zmysle života, či už vedome alebo sa tvári, že pre nič nežije. Každý dúfam, že časom nájde svoje stratené dve ruky a nohy. Svoju polovičku, kus svojho srdca a mysle... Niekto má také šťastie, že sa mu to podarí niekoľkokrát za život, a pretože láska má mnoho podôb, Jude a Noe nám ich všetky ukážu.

Neviem, či aj vy máte ten pocit, ale pri knihe, ktorá je populárna, mám tak trochu strach, že práve ja budem ten jedinec, ktorému sa to nebude páčiť a bude nadávať na zbytočne vyhodené peniaze. Som neskonale vďačná za to, že to tak nie je. Kniha je perfektná. Vrelo ju odporúčam.
Jude a Noe sú dvojčatá, ktoré majú spoločný nie len prenatálny vývoj, ale aj myseľ a dušu. Autorka nádherne ukazuje, ako sa mladý človek vyvíja fyzicky aj emocionálne. Nie vždy si uvedomujeme blízkosť svojho súrodenca a nie sme vďační za to, že ho máme a neprejavujeme lásku, akú by si zaslúžil. Vznikajú z toho medzi nami zbytočné problémy, ktoré sa dajú vyriešiť v tých lepších prípadoch jednoduchým r…

Kniha na dovolenku - tipy, rady...

Každý knihomoľ sa asi najviac teší na to, že bude môcť len tak sedieť s kávou či čajom a čítať si. Preto obľubujeme voľné letné dni alebo iné prázdninové vykoľajenia z bežného života. A nech zdvihne ruku ten knihožrút, na ktorého to neplatí :) S voľnými dňami je často spojená aj dovolenka alebo nejaký ten výlet, preto je dobré vedieť, akú knižku si vziať so sebou.
Poznáte to.. môžu nastať dva varianty:  1.Nevezmete si nič alebo len jednu knihu, a potom len sedíte na pláži alebo hoteli a nudíte sa, nehovoriac o tom, ako preklínate samých seba za to, že ste sa nezbalili až tak dobre. 2.Vezmete si až priveľa a stihnete prečítať len zopár strán a celú dovolenku nadávate, že vláčite ten ťažký kufor a namiesto troch hrubých ťažkých kníh ste si mohli vziať dvoje šiat naviac. Preto je veľmi dôležité zamyslieť sa, čo si pribaliť a čo naopak nechať doma v poličke. Do úvahy je potrebné vziať hneď niekoľko faktorov, takže poďme na to :)
A)miesto v kufri: Letíte lietadlom? Príručná batožina by nemala vá…

Recenzia: Maliarova dcéra (Julie Klassenová)

Keď sa mladé dievča zamiluje, môže to mať neblahé následky. Niekedy musí bojovať o svoju lásku, inokedy zase odchádza so zlomeným srdcom. Vtedy jej ťažko vysvetlíte, že sa niečo nové naučila a čaká ju vyvolený, ktorý ešte ani nevie, že existuje. Ak sa ale celá situácia skomplikuje nechceným dieťaťom, je potrebné to čo najskôr vyriešiť. V dnešnej dobe dievčaťu bez problémov pomôžu rodičia a priatelia, ak je taká možnosť, či iná organizácia. Za čias Jane Austenovej by bola mladá dáma vylúčená zo spoločnosti a odkázaná len sama na seba.


Klassenová nepochybne opäť predviedla svoj talent a ja ako jej veľký fanúšík to veľmi oceňujem. Príbeh ma zaujal už na začiatku. Vstupujeme in medias res a hneď sa ocitáme zoči voči problému, ktorý toto neohrozené žieňa musí vyriešiť - tehotenstvo bez manželstva. Do toho celého sa zamotá brat otca dieťaťa a celú situáciu vyrieši. Tu upozorňujem mojich sledovateľov na fakt, že celé riešenie mi pripadá nereálne. Akokoľvek zaujímavo je podaná zápletka, obeť k…

Recenzia: Muž z jamy a deti z lásky (Vanda Rozenbergová)

Keď prídete o blízkeho človeka, musíte sa s tým vysporiadať sami. Nepomôže vám nikto a nič. Ani tie psychologické nezmysly... Najviac zo všetkého sa mi ráta to, ako sa všetci snažia robiť vám spoločnosť a akože len v kruhu rodiny a priateľov to zvládnete. A čo, keď všetci spia a vy len civíte do stropu? Znova ste na to len sami, a preto každý s touto otrasnou, no nevyhnutnou skutočnosťou bojuje po svojom. 

Nakoľko ide o tragickú udalosť, som vďačná za vybraný typ rozprávača, pretože vďaka nemu vnímam oveľa lepšie svet v knihe. Ide o môj najobľúbenejší typ rozprávača. Ja-rozprávanie v podaní priameho rozprávača mi vždy pomôže viac sa vcítiť do myslenia postáv. Mám vedy pocit, že všetko to prežívam s nimi. Nakoľko sa počas deja postavy v rozprávaní striedajú, vidíme viaceré situácie z rôznych uhlov, čo iste dobrý čitateľ ocení.



Aj postavy v tomto príbehu látajú rany na duši, ako len vládzu. Každý tak, aby sa cítil najlepšie, samozrejme, s ohľadom na okolnosti. Čitateľ zreteľne vidí, nakoľ…

Recenzia: Valčík stromov a oblohy (Jean-Michel Guenassia)

,,Treba sa najskôr obrátiť dovnútra, aby sme mohli konať navonok."
Na lete mám najradšej, keď si len tak beztrestne môžem ľahnúť do trávy, pozerať sa na oblaky a počúvať šumenie stromov. Tá sloboda, ktorú nám dáva letné počasie a ten pocit voľnosti, keď sa pozerám na lúku plnú kvetov. Vezmem do ruky fotoaparát a snažím sa zachytiť ten okamih, ten moment či chvíľu, keď veje vánok a steblá trávy sa ohýbajú ako pri synchronizovanom tanci. Svetlo sa láme a na hladine rieky sa trbliece ako rozsypané diamanty, ako tisíce malých svetlušiek za bieleho dňa. Neviem, kedy a ako stlačiť spúšť, aby som mala tento dokonalý obraz nie len v mojej pamäti, ale aj zavesený na stene... Nejde to, nedá sa to zachytiť...

Impresionisti sa pokúšali presne o to isté ako ja, len nemali zrkadlovku, lež štetec a plátno. Snažím sa predstaviť si to... Akonáhle začne maliar maľovať vo voľnej prírode, už nikdy neuvidí pred sebou to, čo videl hneď na začiatku, takže podľa čoho akože maľuje? Nikdy mi to nešlo do hl…

Recenzia: Africký príbeh lásky (Daphne Sehldricková)

"Pri starostlivosti o zvieratá, či už domáce alebo divé, človek prežíva celú škálu pocitov, od lásky až po žiaľ."
No jasné, že keď sa povie príbeh lásky, hneď si predstavím love story ako vyšitú. Zaujímavé na názve je to, že pokiaľ vás neosloví, knihu si ani nekúpite ani nepožičiate. Myslela som si, že pôjde o klasickú romancu, ktorá ma bude aj nudiť, no ukázalo sa, že som sa v prvej veci mýlila. 

Musím sa priznať, že kniha sa mi čítala veľmi zle. Ide o príbeh Daphne, Angličanke, ktorá žije v Afrike so svojou rodinou. Je to autobiografia a autorka obohatila knižku o vlastné fotografie. Daphne vyrastá v Afrike s rodičmi a bratom, vydá sa, má deti, rozvedie sa... Celkom obyčajný život by to mohol byť... Lenže ona do svojej rodiny prijala aj zvieratá a Afriku.


Keďže je dielo písané v ja-rozprávaní, no, bohužiaľ, monologickou formou, veľmi som sa do knihy "nezažrala". Opisy sú zdĺhavé, autorka nás zaťažuje politickou situáciou, opisy zvierat... Celé je to akoby rozprávani…