Preskočiť na hlavný obsah

Recenzia: Papierové mestá (John Green)


Ako som už veľakrát spomínala, mojím obľúbeným žánrom sú historické romány. Tak sa moji priaznivci mohli čudovať, keď som na sociálnych sieťach vyhlasovala, že čítam knižku Papierové mestá. Je niekoľko dôvodov, ktoré ma k tomu priviedli, ale je aj niekoľko takých, ktoré ma presvedčili o tom, že sa tak skoro k tomuto typu literatúry nevrátim.

Nakoľko som učiteľka na druhom stupni základnej školy a v budúcnosti by som si rada vyskúšala aj strednú školu, myslím si, že je tak trochu fér prečítať si niečo, čo oslovuje mladú generáciu čitateľov a nie im len podstrkovať povinnú literatúru a očakávať, že z nej budú nadšení. Preto som po knižke z vydavateľstva Yoli siahla. 

V podstate ide o veľmi plytký dej, v ktorom vystupuje Margo, ktorá sa tam skoro ani neukáže, ale  vždy v pozadí ovplyvňuje konanie ostatných postáv. Magro je obľúbené dievča na celej škole a patrí do "tých vybraných" sociálnych skupín, ktoré sa na strednej vytvárajú. Všetci ju majú radi, inšpiruje mnohých ostatných, ale sama so sebou nedokáže žiť. Autor nám už len tým, že jej meno sa spomína vždy s priezviskom a aj to priezvisko sa vždy vyslovuje s úctou,  ukazuje jej vplyv na rovesníkov. Ak ale ona ako literárna postava vplýva na rovesníkov čitateľov, je to veľmi smutné. Ja osobne ju považujem za jedno nevychované, "do kože nevtrepané" decko, ktoré nevie, ako by spríjemnilo život svojim rodičom. Myslí si o sebe, že je stredobod vesmíru a neexistuje pre ňu nikto iný. Jednoducho odignoruje maturitu (čo je, pán Green, naozaj veľmi výchovné ... sarkazmus) a odíde z domu bez jedinej stopy. Celý príbeh je vlastne o tom, ako ju partia chalanov hľadá. Pre mňa osobne nebude táto postava patriť k mojim obľúbeným.

Ja ani neviem, že čo pozitívne by sa z môjho uhla pohľadu dalo ku knihe povedať. Veľmi ma autor sklamal, nakoľko som od neho čítala knižku Na vine sú hviezdy, pri ktorej som plakala. Naozaj som čakala dych berúci príbeh, ktorý v pozitívnom slova zmysle slova chytí za srdce mnohých mladých ľudí a otvorí im oči. Ale očividne budeme podporovať u mladých ľudí depresie, pokusy o samovraždu, nedisciplinovanosť, neúctu k starším a podobne. Je mi veľmi nepríjemné, že niečo také musím o knihe napísať, ale ako niekto, kto príde denne do kontaktu so stovkou mladých žiakov, knihu odsudzujem. Myslím si, že pre nich existuje veľa inšpiratívnejších diel, ktoré môžu ich osobnosť pozdvihnúť.
Moje hodnotenie: neodporúčam

                    😊  -  -  -  -

Kategória: young adult
Počet strán: 292 s.
ISBN: 978-80-551-4540-2
Vydavateľstvo: Ikar

Knihu som kúpila v kníhkupectve Martinus.sk, môžete si ju zakúpiť TU.


Komentáre

  1. Já jí mám doma a úplně jsme na ni zapomněla. Viděla jsem film a líbil se i když byl děj opravdu takový o ničem. No uvidím, zda se mi kniha zalíbí nebo budu stejného názoru.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Recenzia: Muž z jamy a deti z lásky (Vanda Rozenbergová)

Keď prídete o blízkeho človeka, musíte sa s tým vysporiadať sami. Nepomôže vám nikto a nič. Ani tie psychologické nezmysly... Najviac zo všetkého sa mi ráta to, ako sa všetci snažia robiť vám spoločnosť a akože len v kruhu rodiny a priateľov to zvládnete. A čo, keď všetci spia a vy len civíte do stropu? Znova ste na to len sami, a preto každý s touto otrasnou, no nevyhnutnou skutočnosťou bojuje po svojom.  Nakoľko ide o tragickú udalosť, som vďačná za vybraný typ rozprávača, pretože vďaka nemu vnímam oveľa lepšie svet v knihe. Ide o môj najobľúbenejší typ rozprávača. Ja-rozprávanie v podaní priameho rozprávača mi vždy pomôže viac sa vcítiť do myslenia postáv. Mám vedy pocit, že všetko to prežívam s nimi. Nakoľko sa počas deja postavy v rozprávaní striedajú, vidíme viaceré situácie z rôznych uhlov, čo iste dobrý čitateľ ocení. Aj postavy v tomto príbehu látajú rany na duši, ako len vládzu. Každý tak, aby sa cítil najlepšie, samozrejme, s ohľadom na okolnosti. Čitateľ zre...

Recenzia: Učiteľova dcéra (Julie Klassenová)

" Mám dojem, že každá mladá žena túži aspoň raz v živote dostať zamilovaný list a zažiť ľúbostné vytŕženie vyvolané básnickými nezmyslami, pri ktorom sa srdce bláznivo rozbúcha." Jane Austenová je jednoducho úžasná. Aspoň podľa mňa... Viete... ten pocit, že on sa na ňu pozerá a ona si myslí, že si on myslí...a nádejné vyhliadky na dobrý sobáš...a klebety po celom grófstve... Som rada, že niekto túto moju vášeň pre nežné pohlavie na poli autorov svetového realizmu zdieľa so mnou. Julie Klassenová môže síce čitateľa odrádzať, lebo tematicky aj štýlom písania sa vyššie spomenutej autorke veľmi približuje, no ona pridáva aj niečo viac... Len si to predstavte: anglický vidiek počas 18. a 19. storočia. Zdá sa vám Anglicko studené a ponuré? Tak tu uvidíte, že dokáže byť ešte aj kruté a počasie také nevyspytateľné ako duše hlavných protagonistov. Žena našej doby si ani nevie predstaviť, že za tým nepatrným slovkom "áno" sa v tej dobe nachádzal celý rad problém...

Recenzia: Psia duša (W. Bruce Cameron)

"Neexistujú zlí psi, iba zlí ľudia. Psi potrebujú len lásku." Niekedy sa sama zamýšľam nad tým, čo sa s mojou dušou stane po smrti. Napadá mi niekoľko scenárov a to, že sa po smrti dostanem do iného tela, kým nesplním svoje poslanie, sa mi celkom pozdáva. Veď každý potrebuje nájsť zmysel života, inak by a na tomto svete zbláznil. A čo psi? S nimi je to ako? Priznávam, že knihu som si kúpila, lebo bola v zľave a ja som potrebovala doplniť objednávku, aby som mala poštovné zadarmo. Veľa ľudí ju chválilo, bola dokonca aj sfilmovaná, trailer sa mi páčil, tak som si povedala: Prečo nie? Na začiatku čítania som bola síce trochu skeptická a neverila, že sa dostanem až na koniec, ale potom som ju hltala. Nečakajte žiaden silný strhujúci príbeh, pri ktorom budete srdcervúco plakať. Kniha má nádhernú myšlienku a aj autorovi sa ju podarilo podať celkom sľubne, no nie je to trhák, na ktorý budete spomínať ešte veľa rokov. Jednoduché súvetia aj najlenivejšiemu čitateľovi...