Preskočiť na hlavný obsah

Recenzia: Růže mají trny (Sandra Byrdová)




  

Na kráľovnú Alžbetu I. sa všetci pozeráme ako na panovníčku, ktorá svojím umom, dôvtipom a rozhodnosťou priviedla Anglicko do zlatého veku. Pokroky, objavy a reformy počas jej vlády pre nás ostávajú stále inšpiratívne a každý panovník by sa chcel aspoň podobať tejto veľkej kráľovnej. Všetky tieto informácie sú ale verejne známe, lenže za maskou každého politika sa skrýva obyčajný človek so svojimi trápeniami, túžbami, krehkosťou a pocitmi. Presne takto nám autorka odhaľuje dušu najvýznamnejšej panovníčky ostrovnej veľmoci.

Pozerať sa na celý príbeh z Alžbetinho pohľadu by bolo ale príliš prvoplánové, preto si Sandra Byrdová vyberá rolu jednej z dvorných dám Jej Veličenstva, Švédku Elin Snakeborgovú, ktorá na svoj vek získala vďaka výhodnému manželstvu s markízom Northamptonom postavenie, titul a majetky hodné kráľovnej. V dvorskej hierarchii sa postavením nachádzala hneď po Alžbete. No nie len titul, ale aj jej konanie a láska, ktorú prejavovala k panovníčke, jej pomohli stať sa hlavnou dvornou dámou a mohla sa s kráľovnou, ktorá jej verné služby dokázala aj náležite oceniť, spriateliť.

Vďaka Elin, v Anglicku Helene, má čitateľ možnosť nazrieť do vnútorného sveta Alžbety I. a ubezpečiť sa, že aj kráľovná je len človek. Pomocou rôznych každodenných situácií, ako rozhovormi, klebetami či prijímaním hostí, vidíme kráľovnú aj z jej lepšej, no aj horšej stránky. Je to žena, ktorá by kvôli milovaným ľuďom dokázala aj zomrieť, no zradu kruto trestala. Jej citlivú dušu ale najviac vnímame v časti, keď mala podpísať popravu Márie Stuartovej, ktorá sa ju snažila nahradiť na anglickom tróne. Napriek preukázateľnej zrade jej padlo veľmi ťažko podpísať rozsudok smrti kráľovnej, ktorá sa stala vládkyňou z Božej vôle rovnako ako Alžbeta.


Veľmi zaujímavo na mňa pôsobil aj vzťah, ktorý mala Alžbeta k svojej mŕtvej matke. Napriek tomu, že Anna svoje dieťa opustila, keď malo len 4 roky, jej dcéra si ju brávala ako príklad čnosti, sily a rozumu. Nikdy by nedovolila, aby niekto tvrdil, že ako nemanželské dieťa nemá nárok na trón.

Láska neobišla ani Alžbetu a vzťah k Robinovi jej viac-menej komplikoval život, pretože každého muža porovnávala s týmto šľachticom, ktorý prežil väzenia vlastne len čírou náhodou a možno aj to, čo k nemu cítila, jej bránilo vydať sa. Kvôli tomu, že nezabezpečila kráľovstvu dediča, musela znášať rôzne slovné útoky a bola väčšia pravdepodobnosť, že sa ju niekto pokúsi zvrhnúť. Osobne si ale myslím, že sa nevydala preto, lebo jej v tom nebránila láska, ale strach z toho, že už nebude sama sebe paňou a bude sa musieť o vládu a svoje súkromie deliť ešte s niekym ďalším, čo jej hrdosť nedovoľovala.

V diele máme možnosť stretnúť sa nie len s osudom Alžbety I., ale paralelne sledujeme najmä príbeh jej dvornej dámy Elin. Tá si po odchode zo Švédska užila naozaj krušné chvíle a to, že je cudzinka, jej k tomu nijako nepomáhalo. Stretla sa s markízom a po dlhej dobe sa konečne mohli vziať. Onedlho na to ovdovela a vzala si muža oveľa nižšieho postavenia, čo sa kráľovnej veľmi nepáčilo. Potom nastal problém s jej sesternicou Sofiou, ale osobne si myslím, že prezradiť viac by bolo pre čitateľa zradou a ja nerada beriem nárok na prekvapenia.

V každom prípade môžeme tvrdiť, že rôzne interpretácie života akéhokoľvek panovníka sú inšpiráciou pre autorov, no práve Alžbeta I. oplýva množstvom tajomstiev a nejasností, že je bohatým zdrojom nie len pre historikov, ale aj pre laickú verejnosť. Preto každý historický román, ktorého je hlavnou postavou, bude pre nás studnicou nevyčerpateľných teórií a dohadov.

Moje hodnotenie:    odporúčam

               😊  😊  😊  😊  😊

Kategória: historické romány
Počet strán: 302 s.
Jazyk: český
ISBN: 978-80-242-5704-4
Vydavateľstvo: Knižní klub

Knihu som si kúpila na dovolenke v Prahe, v kníhkupectve NeoLuxor :)

Moja posledná recenzia: Tajná manželka (Gill Paulová)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Recenzia: Ako vyliečiť zlomené srdce (Anna Bellová)

Predstavte si sobotné poobedie, ktoré môžete stráviť sama doma. Vonku prší a je chladno a vy sa schúlite pod deku v spálni alebo obývačke a zapnete si telku. Prvé, čo vám napadne, je pozrieť si nenáročný film a, to preto že sme ženy, nejaký sladký, ktorý by vás nemusel nútiť premýšľať, mal by šťastný koniec a vy by ste sa cítili milovaná.  Presne takto si predstavujem náladu, ktorú by vo mne vyvolal film podľa tejto knihy. Musím sa priznať, že veľmi neobľubujem diela zasadené do dnešných čias, ale to len preto, lebo odrážajú v podstate každý pocit či vzťah alebo prežívanie, ktorému je dnešný človek vystavený a práve to je niekedy najsmutnejšie. Tento román mi ale vrátil trochu ľahkej romantiky do života. Dielo sa v podstate čítalo samo. Obracala som stranu za stranou rýchlejšie, ako som si pôvodne myslela. Autorka svojím jednoduchým a ľahkým spôsobom rozprávania upúta hneď na začiatku. Veľmi sa mi páči, že nezaťažuje čitateľa zdĺhavými opismi postáv, prostredia či deja, ktorý s...

Minirecenzia: Láska slečny Elliotovej (Jane Austenová)

Jane Austenová patrí k mojim obľúbeným autorom a nikdy by som nepohrdla knižkou od nej. Preto som sa veľmi potešila, keď som si pod vianočným stromčekom našla túto útlu knižku. Nechcem sa o nej veľa rozpisovať a pravdupovediac ani neviem, čo by som vám o nej povedala, aby som ju riblížila čo najvernejšie a nezaujato. Autorka je známa a uznávaná hlavne vďaka svojim majstrovským opisom a vykreslením charakterov postáv, ktoré sršia humorom a vtipnými poznámkami k jednotlivým udalostiam v deji. Z tohto hľadiska musím povedať, že nesklamala, naozaj som mala pocit, že vševediaci rozprávač. ktorého nám poskytla, nás bezpečne zaviedol do každého vzťahu, klebety, prostredia, minulosti... jednoducho, boli sme informovaní. Takže v tomto smere jej naozaj nemám čo vytknúť. Jemné vtipné postrehy z každodenného života na anglickom vidieku naozaj oceňujem a nakoľko ide o posledný dokončený román tejto autorky, som rada, že knižku vlastním, a to práve v okrasnom vydaní od vydavateľstva Slovart. ...

Povinná literatúra, ktorá nie je nuda

Keď sa povie, povinné alebo mimočítankové čítanie, všetci si tak nejako automaticky predstavíme hrubé staré knihy, ktoré prach hltajú nenadarmo. Keď k tomu pripíšeme fakt, že si z toho musíme robiť poznámky, odovzdať čitateľský denník, modliť sa, že som tam dal všetko, čo odo mňa učiteľka chce a ešte za to, že som čítal dostanem aj známku... neznie to prve najlákavejšie. Napriek tomu, že aj ja zadávam takého domáce úlohy, mnohé sa obísť ani nedajú, priznávam, že výber mimočítankovej literatúry nie je práve najšťastnejší. Na strednej škole som doslova trpela, lebo ako Chrám Matky Božej v Paríži ... (prvých sto strán je úplne navyše). Nie všetky by som ale zahodila do koša, a keď som sa prinútila povinnú literatúru čítať, oslovili ma. Teraz vám predstavím päť kníh zo strednej školy, ktoré podľa mňa nie sú až tak povinné. Kto chytá v žite  (J.D. Salinger) Najlepšie na tomto americkom prozaikovi je to, že ústredným motívom väčšiny jeho diel sú problémy dospievania či dosah vojny. Pr...