Preskočiť na hlavný obsah

Recenzia: Růže mají trny (Sandra Byrdová)




  

Na kráľovnú Alžbetu I. sa všetci pozeráme ako na panovníčku, ktorá svojím umom, dôvtipom a rozhodnosťou priviedla Anglicko do zlatého veku. Pokroky, objavy a reformy počas jej vlády pre nás ostávajú stále inšpiratívne a každý panovník by sa chcel aspoň podobať tejto veľkej kráľovnej. Všetky tieto informácie sú ale verejne známe, lenže za maskou každého politika sa skrýva obyčajný človek so svojimi trápeniami, túžbami, krehkosťou a pocitmi. Presne takto nám autorka odhaľuje dušu najvýznamnejšej panovníčky ostrovnej veľmoci.

Pozerať sa na celý príbeh z Alžbetinho pohľadu by bolo ale príliš prvoplánové, preto si Sandra Byrdová vyberá rolu jednej z dvorných dám Jej Veličenstva, Švédku Elin Snakeborgovú, ktorá na svoj vek získala vďaka výhodnému manželstvu s markízom Northamptonom postavenie, titul a majetky hodné kráľovnej. V dvorskej hierarchii sa postavením nachádzala hneď po Alžbete. No nie len titul, ale aj jej konanie a láska, ktorú prejavovala k panovníčke, jej pomohli stať sa hlavnou dvornou dámou a mohla sa s kráľovnou, ktorá jej verné služby dokázala aj náležite oceniť, spriateliť.

Vďaka Elin, v Anglicku Helene, má čitateľ možnosť nazrieť do vnútorného sveta Alžbety I. a ubezpečiť sa, že aj kráľovná je len človek. Pomocou rôznych každodenných situácií, ako rozhovormi, klebetami či prijímaním hostí, vidíme kráľovnú aj z jej lepšej, no aj horšej stránky. Je to žena, ktorá by kvôli milovaným ľuďom dokázala aj zomrieť, no zradu kruto trestala. Jej citlivú dušu ale najviac vnímame v časti, keď mala podpísať popravu Márie Stuartovej, ktorá sa ju snažila nahradiť na anglickom tróne. Napriek preukázateľnej zrade jej padlo veľmi ťažko podpísať rozsudok smrti kráľovnej, ktorá sa stala vládkyňou z Božej vôle rovnako ako Alžbeta.


Veľmi zaujímavo na mňa pôsobil aj vzťah, ktorý mala Alžbeta k svojej mŕtvej matke. Napriek tomu, že Anna svoje dieťa opustila, keď malo len 4 roky, jej dcéra si ju brávala ako príklad čnosti, sily a rozumu. Nikdy by nedovolila, aby niekto tvrdil, že ako nemanželské dieťa nemá nárok na trón.

Láska neobišla ani Alžbetu a vzťah k Robinovi jej viac-menej komplikoval život, pretože každého muža porovnávala s týmto šľachticom, ktorý prežil väzenia vlastne len čírou náhodou a možno aj to, čo k nemu cítila, jej bránilo vydať sa. Kvôli tomu, že nezabezpečila kráľovstvu dediča, musela znášať rôzne slovné útoky a bola väčšia pravdepodobnosť, že sa ju niekto pokúsi zvrhnúť. Osobne si ale myslím, že sa nevydala preto, lebo jej v tom nebránila láska, ale strach z toho, že už nebude sama sebe paňou a bude sa musieť o vládu a svoje súkromie deliť ešte s niekym ďalším, čo jej hrdosť nedovoľovala.

V diele máme možnosť stretnúť sa nie len s osudom Alžbety I., ale paralelne sledujeme najmä príbeh jej dvornej dámy Elin. Tá si po odchode zo Švédska užila naozaj krušné chvíle a to, že je cudzinka, jej k tomu nijako nepomáhalo. Stretla sa s markízom a po dlhej dobe sa konečne mohli vziať. Onedlho na to ovdovela a vzala si muža oveľa nižšieho postavenia, čo sa kráľovnej veľmi nepáčilo. Potom nastal problém s jej sesternicou Sofiou, ale osobne si myslím, že prezradiť viac by bolo pre čitateľa zradou a ja nerada beriem nárok na prekvapenia.

V každom prípade môžeme tvrdiť, že rôzne interpretácie života akéhokoľvek panovníka sú inšpiráciou pre autorov, no práve Alžbeta I. oplýva množstvom tajomstiev a nejasností, že je bohatým zdrojom nie len pre historikov, ale aj pre laickú verejnosť. Preto každý historický román, ktorého je hlavnou postavou, bude pre nás studnicou nevyčerpateľných teórií a dohadov.

Moje hodnotenie:    odporúčam

               😊  😊  😊  😊  😊

Kategória: historické romány
Počet strán: 302 s.
Jazyk: český
ISBN: 978-80-242-5704-4
Vydavateľstvo: Knižní klub

Knihu som si kúpila na dovolenke v Prahe, v kníhkupectve NeoLuxor :)

Moja posledná recenzia: Tajná manželka (Gill Paulová)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Čarovná polička - svet pre ozajstných knihomoľov

Mať obrovskú knižnicu u seba doma je snom asi každého knihomoľa. Predstavujeme si steny plné poukladaných kníh, jednu celú miestnosť len s knihami a divánom, na ktorom by sme trávili dlhé zimné večery. Lenže z kapacitných a finančných dôvodov to mnohým z nás nie je dopriate. V trojizbovom byte s malým dieťaťom asi ťažko nájdem prázdnu miestnosť, do ktorej by som uložila svoje poklady. Preto som sa rozhodla ponechať si len také knihy, ktoré považujem za svoje srdcovky alebo majú pre mňa inú citovú hodnotu a zvyšných sa zbaviť. Niektoré som darovala, ale čo s tými, ktoré som už prečítala a nemám ich komu dať? Tak ako asi väčšina siahnem po internetových stránkach s inzerátmi (bazoš, Modrý koník, Facebook...). Lenže tu sa neponúkajú len knihy, ale hlavné iné veci, preto sa môže stať, že vaša kôpka sa nebude tak rýchlo zmenšovať. Preto som sa veľmi potešila, keď ma na menšiu spoluprácu oslovila Eliška z Čarovnej poličky . Doteraz som o nich nevedela, no ihneď som sa zaregistrovala a r...

Recenzia: Ako vyliečiť zlomené srdce (Anna Bellová)

Predstavte si sobotné poobedie, ktoré môžete stráviť sama doma. Vonku prší a je chladno a vy sa schúlite pod deku v spálni alebo obývačke a zapnete si telku. Prvé, čo vám napadne, je pozrieť si nenáročný film a, to preto že sme ženy, nejaký sladký, ktorý by vás nemusel nútiť premýšľať, mal by šťastný koniec a vy by ste sa cítili milovaná.  Presne takto si predstavujem náladu, ktorú by vo mne vyvolal film podľa tejto knihy. Musím sa priznať, že veľmi neobľubujem diela zasadené do dnešných čias, ale to len preto, lebo odrážajú v podstate každý pocit či vzťah alebo prežívanie, ktorému je dnešný človek vystavený a práve to je niekedy najsmutnejšie. Tento román mi ale vrátil trochu ľahkej romantiky do života. Dielo sa v podstate čítalo samo. Obracala som stranu za stranou rýchlejšie, ako som si pôvodne myslela. Autorka svojím jednoduchým a ľahkým spôsobom rozprávania upúta hneď na začiatku. Veľmi sa mi páči, že nezaťažuje čitateľa zdĺhavými opismi postáv, prostredia či deja, ktorý s...

Recenzia: Papierové mestá (John Green)

Ako som už veľakrát spomínala, mojím obľúbeným žánrom sú historické romány. Tak sa moji priaznivci mohli čudovať, keď som na sociálnych sieťach vyhlasovala, že čítam knižku Papierové mestá. Je niekoľko dôvodov, ktoré ma k tomu priviedli, ale je aj niekoľko takých, ktoré ma presvedčili o tom, že sa tak skoro k tomuto typu literatúry nevrátim. Nakoľko som učiteľka na druhom stupni základnej školy a v budúcnosti by som si rada vyskúšala aj strednú školu, myslím si, že je tak trochu fér prečítať si niečo, čo oslovuje mladú generáciu čitateľov a nie im len podstrkovať povinnú literatúru a očakávať, že z nej budú nadšení. Preto som po knižke z vydavateľstva Yoli siahla.  V podstate ide o veľmi plytký dej, v ktorom vystupuje Margo, ktorá sa tam skoro ani neukáže, ale  vždy v pozadí ovplyvňuje konanie ostatných postáv. Magro je obľúbené dievča na celej škole a patrí do "tých vybraných" sociálnych skupín, ktoré sa na strednej vytvárajú. Všetci ju majú radi, inšpiruje mnohý...