Preskočiť na hlavný obsah

Minirecenzia: Tajný mandarín (Sara Sheridanová)



Vždy ma veľmi fascinovali krajiny Ázie. Nie len charakterom ľudí, spôsobom života alebo kultúrnymi konvenciami, ale aj jazykom, rituálmi i náboženstvom. No nikdy by mi nenapadlo bližšie skúmať flóru a faunu nejakej krajiny z tých končín. Možno preto, lebo ma to nikdy nezaujímalo. Dielo Tajný mandarín ale čitateľa veľmi rýchlo presvedčí o opaku.

Osobne sa musím priznať, že dielo ma nejako zvlášť nezaujalo. Očakávala som príjemné čítanie o ľúbostnom vzťahu, ale išlo skôr o cestopis. Začiatok som naozaj prečítala veľmi rýchlo, no akonáhle som sa dostala k siahodlhým opisom cesty na východ a  návšteve prístavov a vnútrozemia Číny, ktoré  tej dobe patrili ako kolónie Britom, cítila som, že toto dielo nie je moja šálka kávy. Ľúbostný príbeh medzi hlavnými protagonistami sa odvíjal až v záverečných kapitolách, ktoré som rovnako ako úvodné prelúskala svojou obvyklou rýchlosťou.

Milovníkom cestopisov by možno prekážala ľúbostná zápletka, no určite by sa nechali strhnúť krajinou tak fascinujúcou ako je Čína. Rastlinstvo je tam skutočne rôznorodé a mnohé kvetiny boli dovtedy pre známy svet neskutočným objavom, ktorý mnohých botanikov lákal k získaniu čo najväčšieho možného majetku.

Až v doslove autorky som sa dozvedela, že hlavná postava príbehu Robert Fortune skutočne žil a kniha vznikla na základe jeho zápiskov. Tento pozoruhodný a ambiciózny botanik skúsil asi 90% toho, čo nám v umeleckej podobe ponúka Sheridanová. Takisto spomína, že z pochopiteľných dôvodov musela isté skutočnosti ako autorka prifarbiť, pretože Robert v zápiskoch ponúka len obmedzený opis situácií. 

Ak teda máte radi cestopisnú literatúru, určite po knihe Tajný mandarín siahnite, ak ste ale viac zamilovaní do ľúbostných periférií, pravdepodobne sa zhodnete s mojím hodnotením.
Moje hodnotenie:      nepáčil sa mi žáner
                                  😊 😊 😊 -  - 

Kategória: cestopisný ľúbostný román
Počet strán: 320 s.
Jazyk: slovenský
ISBN: 978-80-551-2454-4
Vydavateľstvo: Ikar

Knihu mám požičanú s Krajskej knižnice v Žiline, môžete ju kúpiť aj v kníhkupectve Martinus.sk alebo rovno TU.

Moja posledná recenzia: Dni slávy, dni smútku (Juliet Grey)


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Čarovná polička - svet pre ozajstných knihomoľov

Mať obrovskú knižnicu u seba doma je snom asi každého knihomoľa. Predstavujeme si steny plné poukladaných kníh, jednu celú miestnosť len s knihami a divánom, na ktorom by sme trávili dlhé zimné večery. Lenže z kapacitných a finančných dôvodov to mnohým z nás nie je dopriate. V trojizbovom byte s malým dieťaťom asi ťažko nájdem prázdnu miestnosť, do ktorej by som uložila svoje poklady. Preto som sa rozhodla ponechať si len také knihy, ktoré považujem za svoje srdcovky alebo majú pre mňa inú citovú hodnotu a zvyšných sa zbaviť. Niektoré som darovala, ale čo s tými, ktoré som už prečítala a nemám ich komu dať? Tak ako asi väčšina siahnem po internetových stránkach s inzerátmi (bazoš, Modrý koník, Facebook...). Lenže tu sa neponúkajú len knihy, ale hlavné iné veci, preto sa môže stať, že vaša kôpka sa nebude tak rýchlo zmenšovať. Preto som sa veľmi potešila, keď ma na menšiu spoluprácu oslovila Eliška z Čarovnej poličky . Doteraz som o nich nevedela, no ihneď som sa zaregistrovala a r...

Recenzia: Ako vyliečiť zlomené srdce (Anna Bellová)

Predstavte si sobotné poobedie, ktoré môžete stráviť sama doma. Vonku prší a je chladno a vy sa schúlite pod deku v spálni alebo obývačke a zapnete si telku. Prvé, čo vám napadne, je pozrieť si nenáročný film a, to preto že sme ženy, nejaký sladký, ktorý by vás nemusel nútiť premýšľať, mal by šťastný koniec a vy by ste sa cítili milovaná.  Presne takto si predstavujem náladu, ktorú by vo mne vyvolal film podľa tejto knihy. Musím sa priznať, že veľmi neobľubujem diela zasadené do dnešných čias, ale to len preto, lebo odrážajú v podstate každý pocit či vzťah alebo prežívanie, ktorému je dnešný človek vystavený a práve to je niekedy najsmutnejšie. Tento román mi ale vrátil trochu ľahkej romantiky do života. Dielo sa v podstate čítalo samo. Obracala som stranu za stranou rýchlejšie, ako som si pôvodne myslela. Autorka svojím jednoduchým a ľahkým spôsobom rozprávania upúta hneď na začiatku. Veľmi sa mi páči, že nezaťažuje čitateľa zdĺhavými opismi postáv, prostredia či deja, ktorý s...

Recenzia: Papierové mestá (John Green)

Ako som už veľakrát spomínala, mojím obľúbeným žánrom sú historické romány. Tak sa moji priaznivci mohli čudovať, keď som na sociálnych sieťach vyhlasovala, že čítam knižku Papierové mestá. Je niekoľko dôvodov, ktoré ma k tomu priviedli, ale je aj niekoľko takých, ktoré ma presvedčili o tom, že sa tak skoro k tomuto typu literatúry nevrátim. Nakoľko som učiteľka na druhom stupni základnej školy a v budúcnosti by som si rada vyskúšala aj strednú školu, myslím si, že je tak trochu fér prečítať si niečo, čo oslovuje mladú generáciu čitateľov a nie im len podstrkovať povinnú literatúru a očakávať, že z nej budú nadšení. Preto som po knižke z vydavateľstva Yoli siahla.  V podstate ide o veľmi plytký dej, v ktorom vystupuje Margo, ktorá sa tam skoro ani neukáže, ale  vždy v pozadí ovplyvňuje konanie ostatných postáv. Magro je obľúbené dievča na celej škole a patrí do "tých vybraných" sociálnych skupín, ktoré sa na strednej vytvárajú. Všetci ju majú radi, inšpiruje mnohý...