Preskočiť na hlavný obsah

Recenzia: Ako vyliečiť zlomené srdce (Anna Bellová)

Predstavte si sobotné poobedie, ktoré môžete stráviť sama doma. Vonku prší a je chladno a vy sa schúlite pod deku v spálni alebo obývačke a zapnete si telku. Prvé, čo vám napadne, je pozrieť si nenáročný film a, to preto že sme ženy, nejaký sladký, ktorý by vás nemusel nútiť premýšľať, mal by šťastný koniec a vy by ste sa cítili milovaná. 
Presne takto si predstavujem náladu, ktorú by vo mne vyvolal film podľa tejto knihy. Musím sa priznať, že veľmi neobľubujem diela zasadené do dnešných čias, ale to len preto, lebo odrážajú v podstate každý pocit či vzťah alebo prežívanie, ktorému je dnešný človek vystavený a práve to je niekedy najsmutnejšie. Tento román mi ale vrátil trochu ľahkej romantiky do života.
Dielo sa v podstate čítalo samo. Obracala som stranu za stranou rýchlejšie, ako som si pôvodne myslela. Autorka svojím jednoduchým a ľahkým spôsobom rozprávania upúta hneď na začiatku. Veľmi sa mi páči, že nezaťažuje čitateľa zdĺhavými opismi postáv, prostredia či deja, ktorý s hlavnou líniou nemá veľa spoločné. Preto nemáte pocit nudy a tešíte sa, čo sa stane v ďalšej kapitole a vôbec vám neprekáža, že už je niekoľko hodín po polnoci. Ja-rozprávanie vám pomôže vcítiť sa lepšie do pocitov hlavnej hrdinky.
Práve Abi je žena, ktorá by mohla byť vzorom pre každú ženu, ktorá zažije nezmyselný a nevysvetliteľný rozchod. Na začiatku sa mi podobala na akúkoľvek zrútenú a odvrhnutú zúfalku, ktorá bude svojmu bývalému aj päty bozkávať, len aby ju prijal späť. Zoznam, ktorý aj keď nebol jej, jej pomohol, aby sa z nej stala sebavedomá veselá nezávislá žena, ktorá si váži samú seba a nenechá za seba rozhodovať iných.

K tejto skutočnosti ma priviedlo nie len plnenie úloh, ale aj pracovné problémy, ktoré zvládla na výbornú. Myslím si, že to, že autorka pridala aj nejaké situácie z práce hlavnej protagonistky, nám malo len podčiarknuť tú jej bezradnosť a potom zvládnutie všetkých problémov. Považujem to za skvelú vsuvku do deja.
Dielo sa delí na dvadsaťosem kapitol, prológ a epilóg. Kapitoly sa na prvý pohľad zdajú dlhé, no ani neviete ako, prelúskate sa cez ne v podstate rýchlosťou svetla. Dialógy sú krátke, repliky v skratke vystihujú všetko, čo postava potrebuje povedať.
Kniha sa mi do rúk dostala v podstate náhodou práve na Valentína a možno práve čaro tohto magického dňa jej pomohlo vzbudiť u mňa taký záujem. Ako príjemné oddychové čítanie knihu ale odporúčam.
Moje hodnotenie:   odporúčam
                   😊  😊  😊  😊  😊

Kategória: novodobý ľúbostný román
Počet strán: 370 s.
Jazyk: slovenský
ISBN: 978-80-566-0078-8
Vydavateľstvo: Motto

Knihu som mala zapožičanú z Krajskej knižnice v Žiline, ale kúpite ju aj na Martinus.sk alebo TU.

Moja posledná recenzia: Tajný mandarín (Sara Sheridanová)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Povinná literatúra, ktorá nie je nuda

Keď sa povie, povinné alebo mimočítankové čítanie, všetci si tak nejako automaticky predstavíme hrubé staré knihy, ktoré prach hltajú nenadarmo. Keď k tomu pripíšeme fakt, že si z toho musíme robiť poznámky, odovzdať čitateľský denník, modliť sa, že som tam dal všetko, čo odo mňa učiteľka chce a ešte za to, že som čítal dostanem aj známku... neznie to prve najlákavejšie. Napriek tomu, že aj ja zadávam takého domáce úlohy, mnohé sa obísť ani nedajú, priznávam, že výber mimočítankovej literatúry nie je práve najšťastnejší. Na strednej škole som doslova trpela, lebo ako Chrám Matky Božej v Paríži ... (prvých sto strán je úplne navyše). Nie všetky by som ale zahodila do koša, a keď som sa prinútila povinnú literatúru čítať, oslovili ma. Teraz vám predstavím päť kníh zo strednej školy, ktoré podľa mňa nie sú až tak povinné. Kto chytá v žite  (J.D. Salinger) Najlepšie na tomto americkom prozaikovi je to, že ústredným motívom väčšiny jeho diel sú problémy dospievania či dosah vojny. Pr...

Minirecenzia: Ja, Mária Anoinetta (Juliet Grey)

Ženy zohrávajú v dejinách ľudstva veľkú úlohu. Keď sa tak nad tým zamyslím, nemám pocit, že by sme dokonca históriu neovládali... Nežné pohlavie malo aj napriek rôznym diskriminačným peripetiám dôležité slovo nie len vo vlastných rodinách, ale často aj v štátnických záležitostiach. Stať sa ale naraz dámou a kráľovnou je veľmi namáhavé. Vďaka Juliet Grey máme možnosť nahliadnuť do zákulisia "výroby" dospelej ženy z  mladého nevinného dievčaťa a následne jej uvedenie do veľkej spoločnosti a neskôr aj na trón Francúzska, krajiny, ktorá mala vždy obrovskú moc a to nie len v Európe. Z dieťaťa sa stáva manželka doslova rýchlosťou blesku a čitateľ sa len prizerá, ako sa dvanásťročný človiečik mení v dospelú osobu. Kniha nám odhaľuje aj mnohé historické súvislosti a približuje nám pravidlá panovníckeho dvora a dvornej etikety, pravidiel, ktoré sa mladá Toinette musí naučiť ako mantru. Pre mňa ako niekoho, kto v tomto smere nemá absolútne žiadne vzdelanie, bolo úžasné sledovať ...