Preskočiť na hlavný obsah

Recenzia: Papierové mestá (John Green)


Ako som už veľakrát spomínala, mojím obľúbeným žánrom sú historické romány. Tak sa moji priaznivci mohli čudovať, keď som na sociálnych sieťach vyhlasovala, že čítam knižku Papierové mestá. Je niekoľko dôvodov, ktoré ma k tomu priviedli, ale je aj niekoľko takých, ktoré ma presvedčili o tom, že sa tak skoro k tomuto typu literatúry nevrátim.

Nakoľko som učiteľka na druhom stupni základnej školy a v budúcnosti by som si rada vyskúšala aj strednú školu, myslím si, že je tak trochu fér prečítať si niečo, čo oslovuje mladú generáciu čitateľov a nie im len podstrkovať povinnú literatúru a očakávať, že z nej budú nadšení. Preto som po knižke z vydavateľstva Yoli siahla. 

V podstate ide o veľmi plytký dej, v ktorom vystupuje Margo, ktorá sa tam skoro ani neukáže, ale  vždy v pozadí ovplyvňuje konanie ostatných postáv. Magro je obľúbené dievča na celej škole a patrí do "tých vybraných" sociálnych skupín, ktoré sa na strednej vytvárajú. Všetci ju majú radi, inšpiruje mnohých ostatných, ale sama so sebou nedokáže žiť. Autor nám už len tým, že jej meno sa spomína vždy s priezviskom a aj to priezvisko sa vždy vyslovuje s úctou,  ukazuje jej vplyv na rovesníkov. Ak ale ona ako literárna postava vplýva na rovesníkov čitateľov, je to veľmi smutné. Ja osobne ju považujem za jedno nevychované, "do kože nevtrepané" decko, ktoré nevie, ako by spríjemnilo život svojim rodičom. Myslí si o sebe, že je stredobod vesmíru a neexistuje pre ňu nikto iný. Jednoducho odignoruje maturitu (čo je, pán Green, naozaj veľmi výchovné ... sarkazmus) a odíde z domu bez jedinej stopy. Celý príbeh je vlastne o tom, ako ju partia chalanov hľadá. Pre mňa osobne nebude táto postava patriť k mojim obľúbeným.

Ja ani neviem, že čo pozitívne by sa z môjho uhla pohľadu dalo ku knihe povedať. Veľmi ma autor sklamal, nakoľko som od neho čítala knižku Na vine sú hviezdy, pri ktorej som plakala. Naozaj som čakala dych berúci príbeh, ktorý v pozitívnom slova zmysle slova chytí za srdce mnohých mladých ľudí a otvorí im oči. Ale očividne budeme podporovať u mladých ľudí depresie, pokusy o samovraždu, nedisciplinovanosť, neúctu k starším a podobne. Je mi veľmi nepríjemné, že niečo také musím o knihe napísať, ale ako niekto, kto príde denne do kontaktu so stovkou mladých žiakov, knihu odsudzujem. Myslím si, že pre nich existuje veľa inšpiratívnejších diel, ktoré môžu ich osobnosť pozdvihnúť.
Moje hodnotenie: neodporúčam

                    😊  -  -  -  -

Kategória: young adult
Počet strán: 292 s.
ISBN: 978-80-551-4540-2
Vydavateľstvo: Ikar

Knihu som kúpila v kníhkupectve Martinus.sk, môžete si ju zakúpiť TU.


Komentáre

  1. Já jí mám doma a úplně jsme na ni zapomněla. Viděla jsem film a líbil se i když byl děj opravdu takový o ničem. No uvidím, zda se mi kniha zalíbí nebo budu stejného názoru.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Čarovná polička - svet pre ozajstných knihomoľov

Mať obrovskú knižnicu u seba doma je snom asi každého knihomoľa. Predstavujeme si steny plné poukladaných kníh, jednu celú miestnosť len s knihami a divánom, na ktorom by sme trávili dlhé zimné večery. Lenže z kapacitných a finančných dôvodov to mnohým z nás nie je dopriate. V trojizbovom byte s malým dieťaťom asi ťažko nájdem prázdnu miestnosť, do ktorej by som uložila svoje poklady. Preto som sa rozhodla ponechať si len také knihy, ktoré považujem za svoje srdcovky alebo majú pre mňa inú citovú hodnotu a zvyšných sa zbaviť. Niektoré som darovala, ale čo s tými, ktoré som už prečítala a nemám ich komu dať? Tak ako asi väčšina siahnem po internetových stránkach s inzerátmi (bazoš, Modrý koník, Facebook...). Lenže tu sa neponúkajú len knihy, ale hlavné iné veci, preto sa môže stať, že vaša kôpka sa nebude tak rýchlo zmenšovať.

Preto som sa veľmi potešila, keď ma na menšiu spoluprácu oslovila Eliška z Čarovnej poličky. Doteraz som o nich nevedela, no ihneď som sa zaregistrovala a rada by…

Recenzia: Dám ti aj Slnko (Jandy Nelson)

Každý človek hľadá zmysle života, či už vedome alebo sa tvári, že pre nič nežije. Každý dúfam, že časom nájde svoje stratené dve ruky a nohy. Svoju polovičku, kus svojho srdca a mysle... Niekto má také šťastie, že sa mu to podarí niekoľkokrát za život, a pretože láska má mnoho podôb, Jude a Noe nám ich všetky ukážu.

Neviem, či aj vy máte ten pocit, ale pri knihe, ktorá je populárna, mám tak trochu strach, že práve ja budem ten jedinec, ktorému sa to nebude páčiť a bude nadávať na zbytočne vyhodené peniaze. Som neskonale vďačná za to, že to tak nie je. Kniha je perfektná. Vrelo ju odporúčam.
Jude a Noe sú dvojčatá, ktoré majú spoločný nie len prenatálny vývoj, ale aj myseľ a dušu. Autorka nádherne ukazuje, ako sa mladý človek vyvíja fyzicky aj emocionálne. Nie vždy si uvedomujeme blízkosť svojho súrodenca a nie sme vďační za to, že ho máme a neprejavujeme lásku, akú by si zaslúžil. Vznikajú z toho medzi nami zbytočné problémy, ktoré sa dajú vyriešiť v tých lepších prípadoch jednoduchým r…

Recenzia: Čo bolo potom (Jojo Moyesová)

"Nikdy sa nedá vedieť, čo sa stane, keď človek spadne z veľkej výšky."

Stratiť blízkeho človeka a žiť ďalej... S výčitkami svedomia, osamelí, v slzách a bez zmyslu života. Všetko akoby potemnie a nič nemá takú farbu ako kedysi. Nie každý je taký silný, aby sa cez túto stretu dostal rýchlo. Niekedy to trvá trochu dlhšie, niekedy vám musí niekto pomôcť, inak by ste to nezvládli, niekedy jednoducho musíte spadnúť zo strechy...
Čo bolo potom? To je častá otázka, ktorú si kladieme po skončení každého filmu či knihy. Ako to teda pokračovalo? Aj ja sa to zakaždým pýtam a po knihe Predtým, ako som ťa poznala som mala možnosť prečítať si, Čo bolo potom. Musím sa priznať, že kniha ma vôbec nesklamala, ale ani neohúrila tak, ako by som to očakávala. Pocity smútku, depresia, snaha začať život odznova. To sú všetko veci, ktoré nám tak nejako logicky vyplývajú zo záveru prvej časti. Takže to, že ich tam nachádzame, nie je vôbec prekvapujúce. 


Lou sa po Willovej smrti rozhodne, že začne žiť n…