Preskočiť na hlavný obsah

Recenzia: Papierové mestá (John Green)


Ako som už veľakrát spomínala, mojím obľúbeným žánrom sú historické romány. Tak sa moji priaznivci mohli čudovať, keď som na sociálnych sieťach vyhlasovala, že čítam knižku Papierové mestá. Je niekoľko dôvodov, ktoré ma k tomu priviedli, ale je aj niekoľko takých, ktoré ma presvedčili o tom, že sa tak skoro k tomuto typu literatúry nevrátim.

Nakoľko som učiteľka na druhom stupni základnej školy a v budúcnosti by som si rada vyskúšala aj strednú školu, myslím si, že je tak trochu fér prečítať si niečo, čo oslovuje mladú generáciu čitateľov a nie im len podstrkovať povinnú literatúru a očakávať, že z nej budú nadšení. Preto som po knižke z vydavateľstva Yoli siahla. 

V podstate ide o veľmi plytký dej, v ktorom vystupuje Margo, ktorá sa tam skoro ani neukáže, ale  vždy v pozadí ovplyvňuje konanie ostatných postáv. Magro je obľúbené dievča na celej škole a patrí do "tých vybraných" sociálnych skupín, ktoré sa na strednej vytvárajú. Všetci ju majú radi, inšpiruje mnohých ostatných, ale sama so sebou nedokáže žiť. Autor nám už len tým, že jej meno sa spomína vždy s priezviskom a aj to priezvisko sa vždy vyslovuje s úctou,  ukazuje jej vplyv na rovesníkov. Ak ale ona ako literárna postava vplýva na rovesníkov čitateľov, je to veľmi smutné. Ja osobne ju považujem za jedno nevychované, "do kože nevtrepané" decko, ktoré nevie, ako by spríjemnilo život svojim rodičom. Myslí si o sebe, že je stredobod vesmíru a neexistuje pre ňu nikto iný. Jednoducho odignoruje maturitu (čo je, pán Green, naozaj veľmi výchovné ... sarkazmus) a odíde z domu bez jedinej stopy. Celý príbeh je vlastne o tom, ako ju partia chalanov hľadá. Pre mňa osobne nebude táto postava patriť k mojim obľúbeným.

Ja ani neviem, že čo pozitívne by sa z môjho uhla pohľadu dalo ku knihe povedať. Veľmi ma autor sklamal, nakoľko som od neho čítala knižku Na vine sú hviezdy, pri ktorej som plakala. Naozaj som čakala dych berúci príbeh, ktorý v pozitívnom slova zmysle slova chytí za srdce mnohých mladých ľudí a otvorí im oči. Ale očividne budeme podporovať u mladých ľudí depresie, pokusy o samovraždu, nedisciplinovanosť, neúctu k starším a podobne. Je mi veľmi nepríjemné, že niečo také musím o knihe napísať, ale ako niekto, kto príde denne do kontaktu so stovkou mladých žiakov, knihu odsudzujem. Myslím si, že pre nich existuje veľa inšpiratívnejších diel, ktoré môžu ich osobnosť pozdvihnúť.
Moje hodnotenie: neodporúčam

                    😊  -  -  -  -

Kategória: young adult
Počet strán: 292 s.
ISBN: 978-80-551-4540-2
Vydavateľstvo: Ikar

Knihu som kúpila v kníhkupectve Martinus.sk, môžete si ju zakúpiť TU.


Komentáre

  1. Já jí mám doma a úplně jsme na ni zapomněla. Viděla jsem film a líbil se i když byl děj opravdu takový o ničem. No uvidím, zda se mi kniha zalíbí nebo budu stejného názoru.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Recenzia: Učiteľova dcéra (Julie Klassenová)

" Mám dojem, že každá mladá žena túži aspoň raz v živote dostať zamilovaný list a zažiť ľúbostné vytŕženie vyvolané básnickými nezmyslami, pri ktorom sa srdce bláznivo rozbúcha." Jane Austenová je jednoducho úžasná. Aspoň podľa mňa... Viete... ten pocit, že on sa na ňu pozerá a ona si myslí, že si on myslí...a nádejné vyhliadky na dobrý sobáš...a klebety po celom grófstve... Som rada, že niekto túto moju vášeň pre nežné pohlavie na poli autorov svetového realizmu zdieľa so mnou. Julie Klassenová môže síce čitateľa odrádzať, lebo tematicky aj štýlom písania sa vyššie spomenutej autorke veľmi približuje, no ona pridáva aj niečo viac... Len si to predstavte: anglický vidiek počas 18. a 19. storočia. Zdá sa vám Anglicko studené a ponuré? Tak tu uvidíte, že dokáže byť ešte aj kruté a počasie také nevyspytateľné ako duše hlavných protagonistov. Žena našej doby si ani nevie predstaviť, že za tým nepatrným slovkom "áno" sa v tej dobe nachádzal celý rad problém...

Kniha na dovolenku - tipy, rady...

Každý knihomoľ sa asi najviac teší na to, že bude môcť len tak sedieť s kávou či čajom a čítať si. Preto obľubujeme voľné letné dni alebo iné prázdninové vykoľajenia z bežného života. A nech zdvihne ruku ten knihožrút, na ktorého to neplatí :) S voľnými dňami je často spojená aj dovolenka alebo nejaký ten výlet, preto je dobré vedieť, akú knižku si vziať so sebou. Poznáte to.. môžu nastať dva varianty:  1.Nevezmete si nič alebo len jednu knihu, a potom len sedíte na pláži alebo hoteli a nudíte sa, nehovoriac o tom, ako preklínate samých seba za to, že ste sa nezbalili až tak dobre. 2.Vezmete si až priveľa a stihnete prečítať len zopár strán a celú dovolenku nadávate, že vláčite ten ťažký kufor a namiesto troch hrubých ťažkých kníh ste si mohli vziať dvoje šiat naviac. Preto je veľmi dôležité zamyslieť sa, čo si pribaliť a čo naopak nechať doma v poličke. Do úvahy je potrebné vziať hneď niekoľko faktorov, takže poďme na to :) A) miesto v kufri: Letíte lietadlom? P...

Recenzia: Ako vyliečiť zlomené srdce (Anna Bellová)

Predstavte si sobotné poobedie, ktoré môžete stráviť sama doma. Vonku prší a je chladno a vy sa schúlite pod deku v spálni alebo obývačke a zapnete si telku. Prvé, čo vám napadne, je pozrieť si nenáročný film a, to preto že sme ženy, nejaký sladký, ktorý by vás nemusel nútiť premýšľať, mal by šťastný koniec a vy by ste sa cítili milovaná.  Presne takto si predstavujem náladu, ktorú by vo mne vyvolal film podľa tejto knihy. Musím sa priznať, že veľmi neobľubujem diela zasadené do dnešných čias, ale to len preto, lebo odrážajú v podstate každý pocit či vzťah alebo prežívanie, ktorému je dnešný človek vystavený a práve to je niekedy najsmutnejšie. Tento román mi ale vrátil trochu ľahkej romantiky do života. Dielo sa v podstate čítalo samo. Obracala som stranu za stranou rýchlejšie, ako som si pôvodne myslela. Autorka svojím jednoduchým a ľahkým spôsobom rozprávania upúta hneď na začiatku. Veľmi sa mi páči, že nezaťažuje čitateľa zdĺhavými opismi postáv, prostredia či deja, ktorý s...