Povinná literatúra, ktorá nie je nuda

Keď sa povie, povinné alebo mimočítankové čítanie, všetci si tak nejako automaticky predstavíme hrubé staré knihy, ktoré prach hltajú nenadarmo. Keď k tomu pripíšeme fakt, že si z toho musíme robiť poznámky, odovzdať čitateľský denník, modliť sa, že som tam dal všetko, čo odo mňa učiteľka chce a ešte za to, že som čítal dostanem aj známku... neznie to prve najlákavejšie. Napriek tomu, že aj ja zadávam takého domáce úlohy, mnohé sa obísť ani nedajú, priznávam, že výber mimočítankovej literatúry nie je práve najšťastnejší. Na strednej škole som doslova trpela, lebo ako Chrám Matky Božej v Paríži... (prvých sto strán je úplne navyše). Nie všetky by som ale zahodila do koša, a keď som sa prinútila povinnú literatúru čítať, oslovili ma. Teraz vám predstavím päť kníh zo strednej školy, ktoré podľa mňa nie sú až tak povinné.

Kto chytá v žite (J.D. Salinger)
Najlepšie na tomto americkom prozaikovi je to, že ústredným motívom väčšiny jeho diel sú problémy dospievania či dosah vojny. Práve stredoškoláci si zamilujú jeho novelu Kto chytá v žite. Mladých ľudí osloví najmä priamy rozprávač, čím sa umocní ten pocit spolupatričnosti zo strany autora. Šestnásťročný Holden Caulfield prepadá zo štyroch predmetov a vyhodia ho zo školy. Vtedy ho jeho učiteľ začne poúčať o živote, no Holden si svoj postoj háji. Napriek tomu, že očakávate drsniaka, Holden je veľmi citlivý chlapec a napriek tomu, že je introvert, dokáže sa vyjadrovať k zložitým témam spoločnosti a problém dospelých vidí v systéme života, aký  žijú. Čo by to bolo za autentické dielo bez skutočnej lexiky, a preto sa čitateľ nevyhne ani vulgarizmom či rozhovorom na tému sexualita u mladých. 

Na Západe nič nové (E.M. Remarque)
Vojnový román preslávil autora takpovediac za noc. Remarque ako jeden z hlavných predstaviteľov Stratenej generácie ukazuje krutosť vojny, ktorá zničila mladú generáciu vtedajšej doby. Paul Bäumer sa spolu s kamarátmi vydáva na vojnu plný ideálov a vlastenectva a vracia sa ako troska, ktorá má problém začleniť sa do spoločnosti. Naozaj ide o strhujúci príbeh a postavy sú tak verne vykreslené, že som mala pocit, akoby som tam stála vedľa Paula. Podľa môjho názoru by si mal každý človek prečíta aspoň jednu knihu, ktorá ukazuje nezmyselné boje a besnenie vojny. Možno by sme si začali viac vážiť svoje životy.

Malý princ (A.de Saint Exupéry)
Jedna z najznámejších moderných rozprávok bola preložená do 180 jazykov. Dielo s autobiografickými črtami od francúzskeho spisovateľa a pilota si vaše srdce jednoducho musí získať. Kniha rozpráva o tom, ako pilot stroskotá na Sahare a tam stretne malého chlapca z ďalekej planéty, ktorý s ním vedie filozofické dialógy. Okrem toho, že sa hlboké zamyslenia o života dotknú aj toho vášho, autor chcel ukázať dospelým svet a myslenie detí a chcel, aby ho pochopili. V knihe nájdete aj originálne autorove kresby, ktoré sú tam nato, aby sme videli presne to, čo on chce, aby sme videli. Vrelo odporúčam.




Keď báčik z Chochoľova umrie (M. Kukučín)

Kukučín, u mňa osobne, patrí k autorom, ktorí ma nenudili nikdy. Na základnej som čítala Rysavú jalovicu a odvtedy som si slovenský realizmus zamilovala. Stredoškoláci asi vedie, o čom je reč. Kritika a zobrazenie úpadu zemianstva sa Kukučínovi podarila dokonale. A nie len to. On dokonca dokáže túto skutočnosť tak zosmiešniť, že sa občas až chytáte za brucho a mrzí vás, že je to len poviedka a nie tristostranový román. Ak niekto z vás nie je z dedinského prostredie alebo nie je na tradičnú slovenskú literatúru zvyknutý, zožeňte si výtlačok s vysvetlením slov, pretože toľko archaizmov a historizmov sa naučíte, až z toho budete celí "ľudoví" :D A nájdite si zbierku, nie len jednu poviedku, lebo to, že skončí jedna a začína hneď druhá je podľa mňa super :D Nájdete ju aj na Zlatom fonde :)

Nox et solitudo (I. Krasko)
Napriek tomu, že nie som veľkým fanúšikom poézie, Krasko ma presviedča o opaku a to vždy, keď sa k jeho zbierke dostanem. Noc a samota vás spolu s lyrickým hrdinom zavedie do búrnej a tmavej noci. Spomína na rodný kraj a rodičov. Úvod k zbierke napísal Vajanský a zaželal mu "šťastnú cestu z tieňov a samoty". Nezľaknite sa veľmi,. básne majú baladický charakter, no chýba im epickosť, preto sa môžete sem-tam strácať.Ale až sa zamyslíte nad obsahom...



Takže zamyslite sa nad tým, či povinnú literatúru úplne zavrhnete alebo je dáte šancu a necháte sa príjemne prekvapiť. 


Peťa :)

Práve čítam: Učiteľova dcéra (Julie Klassenová)
Môj instagram: @petah.468_booklover

Môj posledný článok: Best quotes
Moja posledná recenzia: Mŕtve dievča neklame (Jay Asher)

Knihy môžete zakúpiť tu:
Kto chytá v žite
Na Západe nič nové
Keď báčik z Chochoľova umrie
Malý princ

alebo na ipark.sk :)

Zdroje obrázkov: internetové kníhkupectvo ipark.sk