Preskočiť na hlavný obsah

Minirecenzia: Výnimočná krása (Tamera Alexanderova)



Ako niekto sa narodíme a potom sa z nás niekto stane. Niekdy to býva tak, že sa už narodíme tým, kým sa vlastne musíme stať a niekedy zas z nás vyrastie človek, ktorým by sme nikdy netušili, že raz budeme. Život je v mnohých ohľadoch taký zložitý a často si kladieme otázku, že prečo by to tak malo byť. Aj keď máme vlastne len dve možnosti: buď to bude tak, ak9mchcem ja alebo sa stane to, čo odo mňa chcú resp. očakávajú druhí. A možno v tej jednoduchosti sa nachádza zložitosť života.

Myslím, že takto nejako zamýšľali aj hlavní protagonisti tohto príbehu. Ak čakáte nejakú prešpekulovanú fabulu, musím vás sklamať. Dej je veľmi jednoduchý a celkom predvídateľný, takže sa nemusíte báť, že sa stane niečo neočakávané. Už v úvode je jasné, kto a s kým a prečo... Nemám toto veľmi rada, lebo to značne ohraničuje pole pôsobnosti mojej fantázie, ale ako rozbeh po dlhej odmlke od kníh mi to vekmi dobre padlo. 

Ani rozvoj hlavnej postavy nie je veľmi zrejmý. Eleonor je stále jednoduchou ženou, ktorá samu seba označuje za priemerne peknú a ani nečaká, že by uzavrela nejaké výhodné manželstvo a o láske ani nesníva. Napriek tomu sa jej ponúkne aj jedno aj druhé no a hádajte, ktorú možnosť si vyberie? Správne :) Za to z jej nápadníka, prelietavavého Marcusa, sa stane pod vplyvom tejto odvážnej ženy dobrosrdečný, pozorný, šľachetný a verný ašpirant na manžela. Takze toľko...

Časopriestorovo je dielo situované pre autorku tradične do sídla Belmont a konkrétne ide o povojnové roky po občianskej vojne. Ako každá kniha, kde sa spomína vojna, aj táto je smutná a ukazuje nám, ako žili vdovy po padlých vojakoch a ako sa museli pretĺkať životom samy bez manželov. Bieda a hlad žien a detí chytí za srdce nejedného čitateľa. Na druhej strane dať jednému z protagonistov titul von Habstburg mi príde trosku cez. Neviem síce, nakoľko je to pravdepodobné, ale autorka sama opisuje tento svoj krok ako vlastne umelecké spracovanie tejto rodiny. (Viac info v poznámke autorky na st.526) Okrem toho preklad a štylizácia niektorých nemeckých viet je žalostná, no neviem, komu tento problém vlastne pripísať.

Dúfam, som som Vám vďaka môjmu pohľadu trošku priblížila. Budem rada, ak mi po prečítaní dáte vedieť, ako sa Vám dielo páčilo. Budem sa na to tešiť. Prajem príjemný čitateľský zážitok.



Moje hodnotenie:          odporúčam 
                       😊 😊 😊 😊 😊

Kategória: ľúbostné a historické romány 
ISBN: 978-80-89822-20-1
Počet strán: 537 s.
Jazyk: slovenský
Vydavateľstvo: i527.net

Moja posledná recenzia: Tisíc chlapčenských bozkov 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Minirecenzia: Ja, Mária Anoinetta (Juliet Grey)

Ženy zohrávajú v dejinách ľudstva veľkú úlohu. Keď sa tak nad tým zamyslím, nemám pocit, že by sme dokonca históriu neovládali... Nežné pohlavie malo aj napriek rôznym diskriminačným peripetiám dôležité slovo nie len vo vlastných rodinách, ale často aj v štátnických záležitostiach. Stať sa ale naraz dámou a kráľovnou je veľmi namáhavé. Vďaka Juliet Grey máme možnosť nahliadnuť do zákulisia "výroby" dospelej ženy z  mladého nevinného dievčaťa a následne jej uvedenie do veľkej spoločnosti a neskôr aj na trón Francúzska, krajiny, ktorá mala vždy obrovskú moc a to nie len v Európe. Z dieťaťa sa stáva manželka doslova rýchlosťou blesku a čitateľ sa len prizerá, ako sa dvanásťročný človiečik mení v dospelú osobu. Kniha nám odhaľuje aj mnohé historické súvislosti a približuje nám pravidlá panovníckeho dvora a dvornej etikety, pravidiel, ktoré sa mladá Toinette musí naučiť ako mantru. Pre mňa ako niekoho, kto v tomto smere nemá absolútne žiadne vzdelanie, bolo úžasné sledovať ...

Minirecenzia: Láska slečny Elliotovej (Jane Austenová)

Jane Austenová patrí k mojim obľúbeným autorom a nikdy by som nepohrdla knižkou od nej. Preto som sa veľmi potešila, keď som si pod vianočným stromčekom našla túto útlu knižku. Nechcem sa o nej veľa rozpisovať a pravdupovediac ani neviem, čo by som vám o nej povedala, aby som ju riblížila čo najvernejšie a nezaujato. Autorka je známa a uznávaná hlavne vďaka svojim majstrovským opisom a vykreslením charakterov postáv, ktoré sršia humorom a vtipnými poznámkami k jednotlivým udalostiam v deji. Z tohto hľadiska musím povedať, že nesklamala, naozaj som mala pocit, že vševediaci rozprávač. ktorého nám poskytla, nás bezpečne zaviedol do každého vzťahu, klebety, prostredia, minulosti... jednoducho, boli sme informovaní. Takže v tomto smere jej naozaj nemám čo vytknúť. Jemné vtipné postrehy z každodenného života na anglickom vidieku naozaj oceňujem a nakoľko ide o posledný dokončený román tejto autorky, som rada, že knižku vlastním, a to práve v okrasnom vydaní od vydavateľstva Slovart. ...

Recenzia: Samoľúby vojvoda (Georgette Heyerová)

Ako som na tomto blogu už veľakrát spomínala, mám rada historické romány a ľúbostné príbehy typu Jane Austenová alebo sestry Br önteové... Takisto veľmi inklinujem k svetovému realizmu. Preto, keď som držala v knižnici túto knižku v ruke, vedela som, že sa mi bude páčiť. Príbeh je naozaj nenáročný. Zachytáva vzťahy mužov a žien v Anglicku so zameraním sa na slušné správanie a dodržiavanie etikety. Celý dej sa začne jednoduchým hľadaním životnej družky pre tak trochu namysleného vojvodu, skomplikuje sa cestou do Paríža a nakoniec všetko dobre dopadne a vyrieši sa to v poslednej kapitole. Skutočne niečo, čo vám prispeje k poobedňajšiemu oddychu za chmúrnych jarných dní, tak ako to bolo u mňa.  Hlavná postava Phoebe je klasicky silnou hrdinkou s názorom a predstavou, že na to, aby bola úspešná a sebestačná, muža naozaj nepotrebuje. Vo svojej podstate má pravdu, ale len dovtedy, kým sa nezamiluje a uvedomuje si, že napriek peniazom, ktoré si dokáže sama zaobstarať, nebude bez...