Preskočiť na hlavný obsah

Recenzia: Samoľúby vojvoda (Georgette Heyerová)



Ako som na tomto blogu už veľakrát spomínala, mám rada historické romány a ľúbostné príbehy typu Jane Austenová alebo sestry Brönteové... Takisto veľmi inklinujem k svetovému realizmu. Preto, keď som držala v knižnici túto knižku v ruke, vedela som, že sa mi bude páčiť.

Príbeh je naozaj nenáročný. Zachytáva vzťahy mužov a žien v Anglicku so zameraním sa na slušné správanie a dodržiavanie etikety. Celý dej sa začne jednoduchým hľadaním životnej družky pre tak trochu namysleného vojvodu, skomplikuje sa cestou do Paríža a nakoniec všetko dobre dopadne a vyrieši sa to v poslednej kapitole. Skutočne niečo, čo vám prispeje k poobedňajšiemu oddychu za chmúrnych jarných dní, tak ako to bolo u mňa. 


Hlavná postava Phoebe je klasicky silnou hrdinkou s názorom a predstavou, že na to, aby bola úspešná a sebestačná, muža naozaj nepotrebuje. Vo svojej podstate má pravdu, ale len dovtedy, kým sa nezamiluje a uvedomuje si, že napriek peniazom, ktoré si dokáže sama zaobstarať, nebude bez neho šťastná. Túžba mladej ženy stať sa spisovateľkou je ďalším znakom, ktorý ju spája so štýlom písania autoriek z obdobia realizmu. My si to v dnešnej dobe tak intenzívne neuvedomujeme, ale myslím si, že pre vtedajšiu ženu bola už len možnosť, že sa dokáže finančne zabezpečiť bez mužovej podpory, krokom k vlastnej nezávislosti. Nedávno som pozerala (neviem, asi na Doma) westernový americký film, ktorý zobrazoval spoločnosť odsudzujúcu ženy v role doktorky či učiteľky. Tieto hrdinky sa ani napriek nepriazni svojich spoluobčanov nevzdávali a dokázali každému, že napriek tomu, že sú tieto povolania spojené s mužskou populáciou, môžu ich vykonávať aj ženy a to rovnako kvalitne. Mám pocit, že Heyerová sa snažila dostať postavu Phoebe do podobnej polohy. 


Vojvoda Silvester mi v niektorých situáciách skutočne pripomína arogantného a povýšeného človeka, no myslím si, že Phoebe jeho činy až príliš zveličovala a veľa zápletiek by podľa mňa vôbec nemuselo v deji existovať, keby dokázala žena prekročiť prah svojej hrdosti a neprejavila sa povýšenecky aj ona. Preto mi nie je zrejmý názov knihy, ktorý do negatívneho svetla stavia len mužskú postavu.


Veľmi sa mi páčil humor, ktorým kniha oplýva. Krátke úsečné satirické poznámky postáv na ich adresu ma pobavili, preto som veľakrát zabudla na to, že autorka zbytočnými vysvetľovaniami a opismi dej sama retarduje a to nefunkčne (podľa môjho názoru). Osobne si myslím, že tieto vsuvky sa tam vôbec nemuseli vyskytovať a pritom by dielo nijako neutrpelo na originálnosti a pútavosti pre čitateľa. Mám rada, keď sa dejové línie odvíjajú rýchlo a ja sa nenudím čítaním opisu nejakého hostinca v nejakom bezvýznamnom prístavnom mestečku. Na druhej strane chápem, že práve vďaka autorkiným znalostiam dobových reálií sa prostredie vykresľuje skutočne verne a čitateľom podáva dôveryhodný obraz.


Na to, aby som si na štýl autorkinho písania spravila hlbší názor, musela by som sa dostať k viacerým jej dielam. Určite ale na doplnenie svojich skúseností s ňou a vedomostí po nejakých jej knižkách určite siahnem, pretože ma veľmi oslovila práve táto. 



Moje hodnotenie:   odporúčam

               😊  😊  😊  😊  - 

Kategória: historický ľúbostný román
Počet strán: 399 s.
Jazyk: slovenský
ISBN: 978-80-551-1672-3
Vydavateľstvo: Ikar

Knihu som si požičala z Krajskej knižnice v Žiline, no kúpite ju aj TU.

Moja posledná recenzia: Vrásky z lásky (Ricki Schultzová)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Minirecenzia: Ja, Mária Anoinetta (Juliet Grey)

Ženy zohrávajú v dejinách ľudstva veľkú úlohu. Keď sa tak nad tým zamyslím, nemám pocit, že by sme dokonca históriu neovládali... Nežné pohlavie malo aj napriek rôznym diskriminačným peripetiám dôležité slovo nie len vo vlastných rodinách, ale často aj v štátnických záležitostiach. Stať sa ale naraz dámou a kráľovnou je veľmi namáhavé. Vďaka Juliet Grey máme možnosť nahliadnuť do zákulisia "výroby" dospelej ženy z  mladého nevinného dievčaťa a následne jej uvedenie do veľkej spoločnosti a neskôr aj na trón Francúzska, krajiny, ktorá mala vždy obrovskú moc a to nie len v Európe. Z dieťaťa sa stáva manželka doslova rýchlosťou blesku a čitateľ sa len prizerá, ako sa dvanásťročný človiečik mení v dospelú osobu. Kniha nám odhaľuje aj mnohé historické súvislosti a približuje nám pravidlá panovníckeho dvora a dvornej etikety, pravidiel, ktoré sa mladá Toinette musí naučiť ako mantru. Pre mňa ako niekoho, kto v tomto smere nemá absolútne žiadne vzdelanie, bolo úžasné sledovať ...

Minirecenzia: Láska slečny Elliotovej (Jane Austenová)

Jane Austenová patrí k mojim obľúbeným autorom a nikdy by som nepohrdla knižkou od nej. Preto som sa veľmi potešila, keď som si pod vianočným stromčekom našla túto útlu knižku. Nechcem sa o nej veľa rozpisovať a pravdupovediac ani neviem, čo by som vám o nej povedala, aby som ju riblížila čo najvernejšie a nezaujato. Autorka je známa a uznávaná hlavne vďaka svojim majstrovským opisom a vykreslením charakterov postáv, ktoré sršia humorom a vtipnými poznámkami k jednotlivým udalostiam v deji. Z tohto hľadiska musím povedať, že nesklamala, naozaj som mala pocit, že vševediaci rozprávač. ktorého nám poskytla, nás bezpečne zaviedol do každého vzťahu, klebety, prostredia, minulosti... jednoducho, boli sme informovaní. Takže v tomto smere jej naozaj nemám čo vytknúť. Jemné vtipné postrehy z každodenného života na anglickom vidieku naozaj oceňujem a nakoľko ide o posledný dokončený román tejto autorky, som rada, že knižku vlastním, a to práve v okrasnom vydaní od vydavateľstva Slovart. ...

Recenzia: Ako vyliečiť zlomené srdce (Anna Bellová)

Predstavte si sobotné poobedie, ktoré môžete stráviť sama doma. Vonku prší a je chladno a vy sa schúlite pod deku v spálni alebo obývačke a zapnete si telku. Prvé, čo vám napadne, je pozrieť si nenáročný film a, to preto že sme ženy, nejaký sladký, ktorý by vás nemusel nútiť premýšľať, mal by šťastný koniec a vy by ste sa cítili milovaná.  Presne takto si predstavujem náladu, ktorú by vo mne vyvolal film podľa tejto knihy. Musím sa priznať, že veľmi neobľubujem diela zasadené do dnešných čias, ale to len preto, lebo odrážajú v podstate každý pocit či vzťah alebo prežívanie, ktorému je dnešný človek vystavený a práve to je niekedy najsmutnejšie. Tento román mi ale vrátil trochu ľahkej romantiky do života. Dielo sa v podstate čítalo samo. Obracala som stranu za stranou rýchlejšie, ako som si pôvodne myslela. Autorka svojím jednoduchým a ľahkým spôsobom rozprávania upúta hneď na začiatku. Veľmi sa mi páči, že nezaťažuje čitateľa zdĺhavými opismi postáv, prostredia či deja, ktorý s...