Preskočiť na hlavný obsah

Recenzia: Navždy (Maya Sinay)


Viacerí z nás to sledovali. Lesk, krása, sláva, najlepšie šaty, najvyberanejšej jedlá... Svadba Harryho a Meghan znova prinútila rojkov veriť v lásku, šťastie a skutočnosť, že rozprávky nie sú len v knihách. Verím tomu, že spolu prežijú štastný život. Ale čo ak sa tá vaša rozprávka rozpadá a nie všetko je také rozprávkové, ako sa na prvý pohľad zdá? Fanny nehľadá rozprávkový koniec ani netúži po sláve či bohatstve. No nakoniec sa tomu aj tak nevyhne. Predtým si však prešla peklom...

Napísať v dnešnej dobe ženský ľúbostný román a mať úspech je podľa mňa veľmi ťažké. Konkurencia je silná, čitateľ náročnejší, dostať sa na trh môže niekedy znamenať aj to, že si knihy vydáte sami, lebo nemáte na výber tak ako táto talentovaná autorka. Musím sa priznať, že kým ma neoslovila a nenavrhla spoluprácu, nepoznala som ju. No teraz som zvedavá na ďalší príbeh, ktorý vyjde z jej pera.

Ak ste sa ku knižke Navždy  dostali, držíte v rukách prvý diel tzv. romantickej Bielej série, takže ak správne predpokladám, naozaj sa môžeme tešiť na novú knižku. Ak si potrpíte na vizuálnu stránku diela, obálka vás zvlášť neosloví. Jednoduché sivé ozdobné lemovanie na bielom podklade s modrým názvom diela. Neodkladajte ju len pre nedostatok farieb na prebale, je to zámer autorky a to podstatné je aj tak vo vnútri, takže neváhajte knižku otvoriť. Tu musím skutočne podotknúť, že pokiaľ si čitateľ vyberá dielo podľa obálky, zrejme nebude s jednoduchosťou tejto spokojný. Mne však imponuje a už od začiatku som bola zvedavá, čo tajomné sa skrýva vo vnútri a tu sa autorka zahrala s mojou fantáziou, čo veľmi oceňujem.

K vonkajšej kompozícii asi len toľko, že je členená na kapitoly, ktoré nie sú označené ani číslom ani názvom, ale ornamentom, ktorý lemuje obálku, čo je tiež veľmi zaujímavý prvok a odlišuje dielo od mnohých ostatných. Čo sa týka vnútorného členenia, zastavím sa pri niekoľkých pre mňa významných postavách a momentoch.

Hlavná postava Funny na mňa pôsobí ako obyčajný typ mladej ženy hľadajúcej svoje šťastie v živote. Musím sa priznať, že po tom, ako som čítala o hrdinkách právničkách, asistentkách, princeznách a pod., bola športovkyňa príjemným osviežením. Myslím, že jej chýba sebavedomie, ktoré by jej v mnohých situáciách mohlo pomôcť. Veľmi ju ovplyvnil vzťah s bývalým priateľom, no ostatní muži v jej živote zohrávajú skôr pozitívnu úlohu.

Rada by som vyzdvihla motív násilia, ktorý silno vystupuje za osudmi hlavných predstaviteľov a ovplyvnil ich osobnosť a správanie. Je zaujímavé sledovať, ako rôzne druhy násilia (domáce násilie, násilie páchané na partnerovi, šikana v práci...) vstupujú do života ľudí a oni sa s tým musia vyrovnať, ak chcú žiť ďalej. Veľmi cítiť autorkin postoj k násiliu, odmieta ho a odsudzuje ľudí, ktorí ho praktizujú z akýchkoľvek dôvodov.

Aby som spomenula hlavný motív diela a to je láska, musím nadviazať na začiatok recenzie. Kráľovskú svadbu som nespomínala náhodou. Celý príbeh mi tak trochu pripomína film Princ a ja, kedy "obyčajné" dievča dostane super úžasného bohatého chlapa. Tu mi nedá podotknúť, že dej je tak trochu jednoduchý na môj vkus, dokonca sa vyvíjal veľmi predvídateľne, no pri všetkých starostiach, ktoré teraz mám, to bola príjemná oddychovka.

Takže, ak si chcete trochu zarojčiť, či hľadáte lásku, určite siahnite po knižke Navždy. Keby som mala viac času, zhltla by som ju za dve hodiny. Veľmi sa teším na ďalšiu knižku od tejto autorky. Dúfam, že už budem mať na ňu viac času a vychutnám si ju v pohodičke :)
Moje hodnotenie: odporúčam

               😊 😊 😊 😊 - 

Kategória: novodobý ľúbostný román
Počet strán: 230 s.
ISBN: 978-80-972964-0-7
Jazyk: slovenský
Vydavateľstvo: Agromepa

Knihu som dostala od autorky ako darček a ako podklad pre recenziu, môžete si ju kúpiť TU. A jednu môžete vyhrať v súťaži na Instagrame :)

Moja posledná recenzia: Papierové mestá (John Green)



Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Recenzia: Ako vyliečiť zlomené srdce (Anna Bellová)

Predstavte si sobotné poobedie, ktoré môžete stráviť sama doma. Vonku prší a je chladno a vy sa schúlite pod deku v spálni alebo obývačke a zapnete si telku. Prvé, čo vám napadne, je pozrieť si nenáročný film a, to preto že sme ženy, nejaký sladký, ktorý by vás nemusel nútiť premýšľať, mal by šťastný koniec a vy by ste sa cítili milovaná.  Presne takto si predstavujem náladu, ktorú by vo mne vyvolal film podľa tejto knihy. Musím sa priznať, že veľmi neobľubujem diela zasadené do dnešných čias, ale to len preto, lebo odrážajú v podstate každý pocit či vzťah alebo prežívanie, ktorému je dnešný človek vystavený a práve to je niekedy najsmutnejšie. Tento román mi ale vrátil trochu ľahkej romantiky do života. Dielo sa v podstate čítalo samo. Obracala som stranu za stranou rýchlejšie, ako som si pôvodne myslela. Autorka svojím jednoduchým a ľahkým spôsobom rozprávania upúta hneď na začiatku. Veľmi sa mi páči, že nezaťažuje čitateľa zdĺhavými opismi postáv, prostredia či deja, ktorý s...

Minirecenzia: Láska slečny Elliotovej (Jane Austenová)

Jane Austenová patrí k mojim obľúbeným autorom a nikdy by som nepohrdla knižkou od nej. Preto som sa veľmi potešila, keď som si pod vianočným stromčekom našla túto útlu knižku. Nechcem sa o nej veľa rozpisovať a pravdupovediac ani neviem, čo by som vám o nej povedala, aby som ju riblížila čo najvernejšie a nezaujato. Autorka je známa a uznávaná hlavne vďaka svojim majstrovským opisom a vykreslením charakterov postáv, ktoré sršia humorom a vtipnými poznámkami k jednotlivým udalostiam v deji. Z tohto hľadiska musím povedať, že nesklamala, naozaj som mala pocit, že vševediaci rozprávač. ktorého nám poskytla, nás bezpečne zaviedol do každého vzťahu, klebety, prostredia, minulosti... jednoducho, boli sme informovaní. Takže v tomto smere jej naozaj nemám čo vytknúť. Jemné vtipné postrehy z každodenného života na anglickom vidieku naozaj oceňujem a nakoľko ide o posledný dokončený román tejto autorky, som rada, že knižku vlastním, a to práve v okrasnom vydaní od vydavateľstva Slovart. ...

Povinná literatúra, ktorá nie je nuda

Keď sa povie, povinné alebo mimočítankové čítanie, všetci si tak nejako automaticky predstavíme hrubé staré knihy, ktoré prach hltajú nenadarmo. Keď k tomu pripíšeme fakt, že si z toho musíme robiť poznámky, odovzdať čitateľský denník, modliť sa, že som tam dal všetko, čo odo mňa učiteľka chce a ešte za to, že som čítal dostanem aj známku... neznie to prve najlákavejšie. Napriek tomu, že aj ja zadávam takého domáce úlohy, mnohé sa obísť ani nedajú, priznávam, že výber mimočítankovej literatúry nie je práve najšťastnejší. Na strednej škole som doslova trpela, lebo ako Chrám Matky Božej v Paríži ... (prvých sto strán je úplne navyše). Nie všetky by som ale zahodila do koša, a keď som sa prinútila povinnú literatúru čítať, oslovili ma. Teraz vám predstavím päť kníh zo strednej školy, ktoré podľa mňa nie sú až tak povinné. Kto chytá v žite  (J.D. Salinger) Najlepšie na tomto americkom prozaikovi je to, že ústredným motívom väčšiny jeho diel sú problémy dospievania či dosah vojny. Pr...