Preskočiť na hlavný obsah

Recenzia: Psia duša (W. Bruce Cameron)

"Neexistujú zlí psi, iba zlí ľudia. Psi potrebujú len lásku."


Niekedy sa sama zamýšľam nad tým, čo sa s mojou dušou stane po smrti. Napadá mi niekoľko scenárov a to, že sa po smrti dostanem do iného tela, kým nesplním svoje poslanie, sa mi celkom pozdáva. Veď každý potrebuje nájsť zmysel života, inak by a na tomto svete zbláznil. A čo psi? S nimi je to ako?

Priznávam, že knihu som si kúpila, lebo bola v zľave a ja som potrebovala doplniť objednávku, aby som mala poštovné zadarmo. Veľa ľudí ju chválilo, bola dokonca aj sfilmovaná, trailer sa mi páčil, tak som si povedala: Prečo nie? Na začiatku čítania som bola síce trochu skeptická a neverila, že sa dostanem až na koniec, ale potom som ju hltala.

Nečakajte žiaden silný strhujúci príbeh, pri ktorom budete srdcervúco plakať. Kniha má nádhernú myšlienku a aj autorovi sa ju podarilo podať celkom sľubne, no nie je to trhák, na ktorý budete spomínať ešte veľa rokov. Jednoduché súvetia aj najlenivejšiemu čitateľovi pomôžu pochopiť dej, ktorý sa stále točí okolo prevtelujúceho sa psa. Ak sa vám zdá, že fakt, že pes myslí, nezvládnete, knihu si nečítajte, lebo sa zbláznite.

Nebudem prezrádzať žiadne fakty, dej sám o sebe nie je vôbec náročný, knihu v pohode zvládnete za dva dni, spomeniem niečo, s čím som sa doteraz nestretla a to je typ rozprávača. Mám taký pocit, že autorov rozprávač balansuje na hrane medzi priamym rozprávačom a okom kamery. Kto nedával v škole pozor, ten druhý typ narátora sa zameriava na vonkajšie znaky a nezaujíma sa o vnútorné prežívanie. Veľký dôraz kladie na mimiku a gestá a na základe týchto skutočností sa pre čitateľa vytvára väčší priestor pre fantáziu a dotváranie vnútorného sveta postáv. Vyjadrujem autorovi veľký obdiv, lebo mať tento typ rozprávača v príbehu je známkou veľkého talentu (aspoň u mňa). No prikláňam sa veľmi ochotne aj k priamemu. 

Vo svete, v ktorom vládnu vojny a iné konflikty je dôležité si uvedomiť, že pomôcť druhému človeku je to najdôležitejšie. Veľmi sa mi páčili opis postupu výcviku policajného psa. Je za tým veľká kopa práce a my si to ani neuvedomujeme a považujeme tieto veci za samozrejmé. Autor veľmi výrazne ukazuje dôležitosť dobrách vzťahov medzi zvieraťom a človekom.Na zemi žijeme všetci spoločne a pomoc od druhého tvora je ako nádherná hudba. 

Zvieratá veľmi veľa vecí vycítia. Máme doma psa a on dokáže predpovedať, kedy sa otec vráti domov, aj keď je ešte autom veľmi ďaleko. Aj náš hlavný hrdina si v tomto smere počínal sľubne a naučil sa rozoznať zvuk auta a priradiť ho k členovi rodiny. Doteraz som si ani neuvedomovala, koľko vecí psi vnímajú a dokážu vo svojej hlave spracovať. Napriek tomu knihu nevidím ako odbornú príručku starostlivosti o psa, ale ako pohľad z druhej strany. 

Za veľmi milé považuje siluety psíkov, ktoré sa nachádzajú na začiatku každej kapitoly. Neviem prečo, vždy som sa na nich usmievala, keď som začínala čítať novú kapitolu. Je to detail, na ktorom vydavatelia naozaj popracovali. 

Ak vám počas čítania skrslo v hlave rozhodnutie zaobstarať si psíka, ani sa vám nečudujem. Ja so stále pozorovala reakcie hlavného hrdinu a porovnávala som ich s reakciami nášho strážcu. Je potrebné si ale uvedomiť, že to nie on potrebuje nás, ale my potrebujeme jeho, a tak by sme sa k nemu mali aj správať.

Moje hodnotenie:   odporúčam

              😊  😊  😊  😊  -

Originálny názov: A dog´s purpose
Kategória: novodobý román
Počet strán: 260
Jazyk: slovenský
ISBN: 978-80-551-5382-7
Vydavateľstvo: Ikar

Knihu mám od: kníhkupectvo ipark.sk, kúpite ju aj tu



Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Čarovná polička - svet pre ozajstných knihomoľov

Mať obrovskú knižnicu u seba doma je snom asi každého knihomoľa. Predstavujeme si steny plné poukladaných kníh, jednu celú miestnosť len s knihami a divánom, na ktorom by sme trávili dlhé zimné večery. Lenže z kapacitných a finančných dôvodov to mnohým z nás nie je dopriate. V trojizbovom byte s malým dieťaťom asi ťažko nájdem prázdnu miestnosť, do ktorej by som uložila svoje poklady. Preto som sa rozhodla ponechať si len také knihy, ktoré považujem za svoje srdcovky alebo majú pre mňa inú citovú hodnotu a zvyšných sa zbaviť. Niektoré som darovala, ale čo s tými, ktoré som už prečítala a nemám ich komu dať? Tak ako asi väčšina siahnem po internetových stránkach s inzerátmi (bazoš, Modrý koník, Facebook...). Lenže tu sa neponúkajú len knihy, ale hlavné iné veci, preto sa môže stať, že vaša kôpka sa nebude tak rýchlo zmenšovať.

Preto som sa veľmi potešila, keď ma na menšiu spoluprácu oslovila Eliška z Čarovnej poličky. Doteraz som o nich nevedela, no ihneď som sa zaregistrovala a rada by…

Recenzia: Dám ti aj Slnko (Jandy Nelson)

Každý človek hľadá zmysle života, či už vedome alebo sa tvári, že pre nič nežije. Každý dúfam, že časom nájde svoje stratené dve ruky a nohy. Svoju polovičku, kus svojho srdca a mysle... Niekto má také šťastie, že sa mu to podarí niekoľkokrát za život, a pretože láska má mnoho podôb, Jude a Noe nám ich všetky ukážu.

Neviem, či aj vy máte ten pocit, ale pri knihe, ktorá je populárna, mám tak trochu strach, že práve ja budem ten jedinec, ktorému sa to nebude páčiť a bude nadávať na zbytočne vyhodené peniaze. Som neskonale vďačná za to, že to tak nie je. Kniha je perfektná. Vrelo ju odporúčam.
Jude a Noe sú dvojčatá, ktoré majú spoločný nie len prenatálny vývoj, ale aj myseľ a dušu. Autorka nádherne ukazuje, ako sa mladý človek vyvíja fyzicky aj emocionálne. Nie vždy si uvedomujeme blízkosť svojho súrodenca a nie sme vďační za to, že ho máme a neprejavujeme lásku, akú by si zaslúžil. Vznikajú z toho medzi nami zbytočné problémy, ktoré sa dajú vyriešiť v tých lepších prípadoch jednoduchým r…

Recenzia: Čo bolo potom (Jojo Moyesová)

"Nikdy sa nedá vedieť, čo sa stane, keď človek spadne z veľkej výšky."

Stratiť blízkeho človeka a žiť ďalej... S výčitkami svedomia, osamelí, v slzách a bez zmyslu života. Všetko akoby potemnie a nič nemá takú farbu ako kedysi. Nie každý je taký silný, aby sa cez túto stretu dostal rýchlo. Niekedy to trvá trochu dlhšie, niekedy vám musí niekto pomôcť, inak by ste to nezvládli, niekedy jednoducho musíte spadnúť zo strechy...
Čo bolo potom? To je častá otázka, ktorú si kladieme po skončení každého filmu či knihy. Ako to teda pokračovalo? Aj ja sa to zakaždým pýtam a po knihe Predtým, ako som ťa poznala som mala možnosť prečítať si, Čo bolo potom. Musím sa priznať, že kniha ma vôbec nesklamala, ale ani neohúrila tak, ako by som to očakávala. Pocity smútku, depresia, snaha začať život odznova. To sú všetko veci, ktoré nám tak nejako logicky vyplývajú zo záveru prvej časti. Takže to, že ich tam nachádzame, nie je vôbec prekvapujúce. 


Lou sa po Willovej smrti rozhodne, že začne žiť n…