Preskočiť na hlavný obsah

Recenzia: Psia duša (W. Bruce Cameron)

"Neexistujú zlí psi, iba zlí ľudia. Psi potrebujú len lásku."


Niekedy sa sama zamýšľam nad tým, čo sa s mojou dušou stane po smrti. Napadá mi niekoľko scenárov a to, že sa po smrti dostanem do iného tela, kým nesplním svoje poslanie, sa mi celkom pozdáva. Veď každý potrebuje nájsť zmysel života, inak by a na tomto svete zbláznil. A čo psi? S nimi je to ako?

Priznávam, že knihu som si kúpila, lebo bola v zľave a ja som potrebovala doplniť objednávku, aby som mala poštovné zadarmo. Veľa ľudí ju chválilo, bola dokonca aj sfilmovaná, trailer sa mi páčil, tak som si povedala: Prečo nie? Na začiatku čítania som bola síce trochu skeptická a neverila, že sa dostanem až na koniec, ale potom som ju hltala.

Nečakajte žiaden silný strhujúci príbeh, pri ktorom budete srdcervúco plakať. Kniha má nádhernú myšlienku a aj autorovi sa ju podarilo podať celkom sľubne, no nie je to trhák, na ktorý budete spomínať ešte veľa rokov. Jednoduché súvetia aj najlenivejšiemu čitateľovi pomôžu pochopiť dej, ktorý sa stále točí okolo prevtelujúceho sa psa. Ak sa vám zdá, že fakt, že pes myslí, nezvládnete, knihu si nečítajte, lebo sa zbláznite.

Nebudem prezrádzať žiadne fakty, dej sám o sebe nie je vôbec náročný, knihu v pohode zvládnete za dva dni, spomeniem niečo, s čím som sa doteraz nestretla a to je typ rozprávača. Mám taký pocit, že autorov rozprávač balansuje na hrane medzi priamym rozprávačom a okom kamery. Kto nedával v škole pozor, ten druhý typ narátora sa zameriava na vonkajšie znaky a nezaujíma sa o vnútorné prežívanie. Veľký dôraz kladie na mimiku a gestá a na základe týchto skutočností sa pre čitateľa vytvára väčší priestor pre fantáziu a dotváranie vnútorného sveta postáv. Vyjadrujem autorovi veľký obdiv, lebo mať tento typ rozprávača v príbehu je známkou veľkého talentu (aspoň u mňa). No prikláňam sa veľmi ochotne aj k priamemu. 

Vo svete, v ktorom vládnu vojny a iné konflikty je dôležité si uvedomiť, že pomôcť druhému človeku je to najdôležitejšie. Veľmi sa mi páčili opis postupu výcviku policajného psa. Je za tým veľká kopa práce a my si to ani neuvedomujeme a považujeme tieto veci za samozrejmé. Autor veľmi výrazne ukazuje dôležitosť dobrách vzťahov medzi zvieraťom a človekom.Na zemi žijeme všetci spoločne a pomoc od druhého tvora je ako nádherná hudba. 

Zvieratá veľmi veľa vecí vycítia. Máme doma psa a on dokáže predpovedať, kedy sa otec vráti domov, aj keď je ešte autom veľmi ďaleko. Aj náš hlavný hrdina si v tomto smere počínal sľubne a naučil sa rozoznať zvuk auta a priradiť ho k členovi rodiny. Doteraz som si ani neuvedomovala, koľko vecí psi vnímajú a dokážu vo svojej hlave spracovať. Napriek tomu knihu nevidím ako odbornú príručku starostlivosti o psa, ale ako pohľad z druhej strany. 

Za veľmi milé považuje siluety psíkov, ktoré sa nachádzajú na začiatku každej kapitoly. Neviem prečo, vždy som sa na nich usmievala, keď som začínala čítať novú kapitolu. Je to detail, na ktorom vydavatelia naozaj popracovali. 

Ak vám počas čítania skrslo v hlave rozhodnutie zaobstarať si psíka, ani sa vám nečudujem. Ja so stále pozorovala reakcie hlavného hrdinu a porovnávala som ich s reakciami nášho strážcu. Je potrebné si ale uvedomiť, že to nie on potrebuje nás, ale my potrebujeme jeho, a tak by sme sa k nemu mali aj správať.

Moje hodnotenie:   odporúčam

              😊  😊  😊  😊  -

Originálny názov: A dog´s purpose
Kategória: novodobý román
Počet strán: 260
Jazyk: slovenský
ISBN: 978-80-551-5382-7
Vydavateľstvo: Ikar

Knihu mám od: kníhkupectvo ipark.sk, kúpite ju aj tu



Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Minirecenzia: Ja, Mária Anoinetta (Juliet Grey)

Ženy zohrávajú v dejinách ľudstva veľkú úlohu. Keď sa tak nad tým zamyslím, nemám pocit, že by sme dokonca históriu neovládali... Nežné pohlavie malo aj napriek rôznym diskriminačným peripetiám dôležité slovo nie len vo vlastných rodinách, ale často aj v štátnických záležitostiach. Stať sa ale naraz dámou a kráľovnou je veľmi namáhavé. Vďaka Juliet Grey máme možnosť nahliadnuť do zákulisia "výroby" dospelej ženy z  mladého nevinného dievčaťa a následne jej uvedenie do veľkej spoločnosti a neskôr aj na trón Francúzska, krajiny, ktorá mala vždy obrovskú moc a to nie len v Európe. Z dieťaťa sa stáva manželka doslova rýchlosťou blesku a čitateľ sa len prizerá, ako sa dvanásťročný človiečik mení v dospelú osobu. Kniha nám odhaľuje aj mnohé historické súvislosti a približuje nám pravidlá panovníckeho dvora a dvornej etikety, pravidiel, ktoré sa mladá Toinette musí naučiť ako mantru. Pre mňa ako niekoho, kto v tomto smere nemá absolútne žiadne vzdelanie, bolo úžasné sledovať ...

Minirecenzia: Láska slečny Elliotovej (Jane Austenová)

Jane Austenová patrí k mojim obľúbeným autorom a nikdy by som nepohrdla knižkou od nej. Preto som sa veľmi potešila, keď som si pod vianočným stromčekom našla túto útlu knižku. Nechcem sa o nej veľa rozpisovať a pravdupovediac ani neviem, čo by som vám o nej povedala, aby som ju riblížila čo najvernejšie a nezaujato. Autorka je známa a uznávaná hlavne vďaka svojim majstrovským opisom a vykreslením charakterov postáv, ktoré sršia humorom a vtipnými poznámkami k jednotlivým udalostiam v deji. Z tohto hľadiska musím povedať, že nesklamala, naozaj som mala pocit, že vševediaci rozprávač. ktorého nám poskytla, nás bezpečne zaviedol do každého vzťahu, klebety, prostredia, minulosti... jednoducho, boli sme informovaní. Takže v tomto smere jej naozaj nemám čo vytknúť. Jemné vtipné postrehy z každodenného života na anglickom vidieku naozaj oceňujem a nakoľko ide o posledný dokončený román tejto autorky, som rada, že knižku vlastním, a to práve v okrasnom vydaní od vydavateľstva Slovart. ...

Čarovná polička - svet pre ozajstných knihomoľov

Mať obrovskú knižnicu u seba doma je snom asi každého knihomoľa. Predstavujeme si steny plné poukladaných kníh, jednu celú miestnosť len s knihami a divánom, na ktorom by sme trávili dlhé zimné večery. Lenže z kapacitných a finančných dôvodov to mnohým z nás nie je dopriate. V trojizbovom byte s malým dieťaťom asi ťažko nájdem prázdnu miestnosť, do ktorej by som uložila svoje poklady. Preto som sa rozhodla ponechať si len také knihy, ktoré považujem za svoje srdcovky alebo majú pre mňa inú citovú hodnotu a zvyšných sa zbaviť. Niektoré som darovala, ale čo s tými, ktoré som už prečítala a nemám ich komu dať? Tak ako asi väčšina siahnem po internetových stránkach s inzerátmi (bazoš, Modrý koník, Facebook...). Lenže tu sa neponúkajú len knihy, ale hlavné iné veci, preto sa môže stať, že vaša kôpka sa nebude tak rýchlo zmenšovať. Preto som sa veľmi potešila, keď ma na menšiu spoluprácu oslovila Eliška z Čarovnej poličky . Doteraz som o nich nevedela, no ihneď som sa zaregistrovala a r...