Preskočiť na hlavný obsah

Minirecenzia: Krvavé jahody (Jíři S. Kupka)

Prišla úplne o všetko. Nie len v materiálnom zmysle slova, ale naozaj úplne všetko: dôstojnosť, rodinu, domov, hodnoty... Neostalo jej úplne nič, napriek tomu neprejavila zatrpknutosť ani nechuť do života. Nevzdala sa a dokázala sa aj z toho najhoršieho dostať síce s obrovskou ranou na tele a srdci, ale s osobnosťou, ktorá prekoná všetky prekážky.



Kniha ma zaujala hneď od začiatku. Už keď som si ju kupovala, vedela som, že sa od nej nebudem môcť odtrhnúť. Knihy s vojnovou tematikou a ešte k tomu historické romány sú pre mňa neodolateľná záležitosť. Obálka vo vás vyvolá zmiešané pocity, strach, hrôzu, des... Najviac mi imponuje citát: ,,Odpustiť môžem, ale nikdy nezabudnem." Už toto vás prinúti sa do knihy zahĺbiť. Celková vonkajšia kompozícia má zaujímavé časti: 1.Krížovou cestou, 2.Peklo, 3.Očistec a 4.Doma. Názvy kapitol odrážajú celkovú atmosféru knihy a červená ako farba krvi len podčiarkuje nadpis a zdôrazňuje časť príbehu, ktorý sa na ozajstné krvavé jahody zameriava.

Věra je mladé dievča, ktoré namiesto toho, aby sa zabávalo, parádilo a zaujímalo sa o veci typické pre mladé ženy, prežije dvadsať rokov v Rusku v gulagoch a v rôznych iných nútených prácach. Neviem si predstaviť, že sa niečo také stane mne. Ako by ste mohli žiť, ako sa začleniť potom naspäť do spoločnosti...??? Ako zvládnuť, že vaša matka vás chcela zabiť len preto, aby ste nemuseli trpieť a znášať všetko, čo vy len tušíte, no ona to s istotou vie. Zaujala ma odvaha oboch dievčat, no fascinoval ma aj čin ich matky, ktorá ich chcela zbaviť utrpenia vyslobodením smrťou. 


Štýl písania je veľmi pútavý a pritiahne k sebe nejedného čitateľa. Veľakrát som mala oči zaliate slzami a nedokázala som sa odtrhnúť. Verila som, že napriek smutným udalostiam bude mať tento príbeh šťastný koniec. Relatívne šťastný koniec... Pretože dvadsať stratených rokov im nikto už nevráti.
Moje hodnotenie:  odporúčam

                 😊 😊 😊 😊 😊

Kategória: skutočné príbehy
Počet strán: 320
Jazyk: slovenský
ISBN: 978-80-8182-062-5
Vydavateľstvo: Citadella

Knihu som si kúpila v internetovom kníhkupectve ipark.sk, môžete si ju zakúpiť aj v kníhkupectve Martinus.sk

Moja posledná recenzia: Dám ti aj slnko (Jandy Nelson)
Môj posledný článok: Knihy na dovolenku - tipy, rady

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Čarovná polička - svet pre ozajstných knihomoľov

Mať obrovskú knižnicu u seba doma je snom asi každého knihomoľa. Predstavujeme si steny plné poukladaných kníh, jednu celú miestnosť len s knihami a divánom, na ktorom by sme trávili dlhé zimné večery. Lenže z kapacitných a finančných dôvodov to mnohým z nás nie je dopriate. V trojizbovom byte s malým dieťaťom asi ťažko nájdem prázdnu miestnosť, do ktorej by som uložila svoje poklady. Preto som sa rozhodla ponechať si len také knihy, ktoré považujem za svoje srdcovky alebo majú pre mňa inú citovú hodnotu a zvyšných sa zbaviť. Niektoré som darovala, ale čo s tými, ktoré som už prečítala a nemám ich komu dať? Tak ako asi väčšina siahnem po internetových stránkach s inzerátmi (bazoš, Modrý koník, Facebook...). Lenže tu sa neponúkajú len knihy, ale hlavné iné veci, preto sa môže stať, že vaša kôpka sa nebude tak rýchlo zmenšovať. Preto som sa veľmi potešila, keď ma na menšiu spoluprácu oslovila Eliška z Čarovnej poličky . Doteraz som o nich nevedela, no ihneď som sa zaregistrovala a r...

Recenzia: Ako vyliečiť zlomené srdce (Anna Bellová)

Predstavte si sobotné poobedie, ktoré môžete stráviť sama doma. Vonku prší a je chladno a vy sa schúlite pod deku v spálni alebo obývačke a zapnete si telku. Prvé, čo vám napadne, je pozrieť si nenáročný film a, to preto že sme ženy, nejaký sladký, ktorý by vás nemusel nútiť premýšľať, mal by šťastný koniec a vy by ste sa cítili milovaná.  Presne takto si predstavujem náladu, ktorú by vo mne vyvolal film podľa tejto knihy. Musím sa priznať, že veľmi neobľubujem diela zasadené do dnešných čias, ale to len preto, lebo odrážajú v podstate každý pocit či vzťah alebo prežívanie, ktorému je dnešný človek vystavený a práve to je niekedy najsmutnejšie. Tento román mi ale vrátil trochu ľahkej romantiky do života. Dielo sa v podstate čítalo samo. Obracala som stranu za stranou rýchlejšie, ako som si pôvodne myslela. Autorka svojím jednoduchým a ľahkým spôsobom rozprávania upúta hneď na začiatku. Veľmi sa mi páči, že nezaťažuje čitateľa zdĺhavými opismi postáv, prostredia či deja, ktorý s...

Recenzia: Papierové mestá (John Green)

Ako som už veľakrát spomínala, mojím obľúbeným žánrom sú historické romány. Tak sa moji priaznivci mohli čudovať, keď som na sociálnych sieťach vyhlasovala, že čítam knižku Papierové mestá. Je niekoľko dôvodov, ktoré ma k tomu priviedli, ale je aj niekoľko takých, ktoré ma presvedčili o tom, že sa tak skoro k tomuto typu literatúry nevrátim. Nakoľko som učiteľka na druhom stupni základnej školy a v budúcnosti by som si rada vyskúšala aj strednú školu, myslím si, že je tak trochu fér prečítať si niečo, čo oslovuje mladú generáciu čitateľov a nie im len podstrkovať povinnú literatúru a očakávať, že z nej budú nadšení. Preto som po knižke z vydavateľstva Yoli siahla.  V podstate ide o veľmi plytký dej, v ktorom vystupuje Margo, ktorá sa tam skoro ani neukáže, ale  vždy v pozadí ovplyvňuje konanie ostatných postáv. Magro je obľúbené dievča na celej škole a patrí do "tých vybraných" sociálnych skupín, ktoré sa na strednej vytvárajú. Všetci ju majú radi, inšpiruje mnohý...