"Prijímaj život taký, aký je. Pracuj a snaž sa, ale prijmi život. Nenúť svet, aby bol taký, aký si si vysnívala."
Chcieť aj nemožné... Skúsiť všetko, na čo mi stačia sily... Zažiť každodenné veci, ktoré zažije 90% ľudí bez snaženia sa... Ale čo ak sa to nebude dať? Čo ak príde deň, keď sa aj tá najobyčajnejšia vec stane pre nás utrpením? Keď nebudeme môcť ísť, kam chceme? Keď bez pomoci ani len nevstaneme z postele?
Bojovať so smrteľnou chorobou je ťažké. Prehry sú na dennom poriadku a po "lepšom" dni prichádza krutý pád. Spravili by ste hocičo, aby vám bolo aspoň na minútu lepšie. Ľudia v takejto situácii často hľadajú poslednú slamku, ktorej by sa mohli chytiť a v snahe zachrániť sa zabúdajú na svojich blízkych. Susan nám ukazuje, že sa to dá aj inak.
Obal modrej farby odkazuje na nevädzu, modrofialovú bylinku, ktorá má množstvo liečivých účinkov, no stala sa symbolom ľudí trpiacich chorobou ALS (amyotrofická laterálna skleróza - systematicky odumierajú svaly v tele). Tento román zachytáva skutočný príbeh úspešnej novinárky Susan, ktorá sa dozvedela, že trpí touto nevyliečiteľnou chorobou a ostáva jej približne rok života. Nie, nečakajte žiadne srdcervúce lúčenia, či kapitoly zaplnené trpkosťou a bezúspešným hľadaním správneho lieku. Susan sa rozhodla svoj posledný rok prežiť najlepšie, ako sa dá.
Zanechať spomienku a splniť svojim deťom nejaké prianie sa stalo jej prioritou. Popri tom, ale hľadala a nachádzala aj samú seba. Rozhodla sa nájsť svojich biologických rodičov, pretože bola adoptovaná. Milovala svoju rodinu, no túžila zistiť, kam siahajú jej korene. Cesta ju priviedla na Cyprus, kde zažila vrelé prijatie zo strany rodiny jej mŕtveho otca. Okrem toto sa rozhodla stráviť s každým svojím dieťaťom výlet podľa jeho predstáv. Tak vytvorí mozaiku spomienok, ktoré pomôžu jej dvom synom a dcére na ceste životom, keď tu už ona nebude.
Kniha zanechala úžasný odkaz. Optimizmus a láska, ktorá sála zo Susan je nákazlivá. Vyzdvihuje skutočné hodnoty života a uvedomíte s, že sa často pachtíte za niečim, čo za to ani nestojí. Rodina a priatelia a zážitky, ktoré im môžete venovať... to je to, čo tu nakoniec po nás ostane. Susan učí, ako by sme mali nie len žiť, ale aj umierať. Apeluje na to, že každý deň môžeme prežiť lepšie, ako ten predchádzajúci, nech je akýkoľvek ťažký.
Autorka nás zavedie na miesta, ktoré za posledný rok navštívila: Yukon, Kalifornia, Maďarsko, Cyprus, New York, Bahamy a svoje zážitky rozdelila do trinástich častí podľa navštíveného miesta. Okrem toho máme možnosť vidieť pár záberov jej rodiny. Vyzerajú šťastní. Čakali by ste skleslých ľudí, ktorí sa lúčia s milovanou matkou, manželkou, kamarátkou, dcérou... Nie je to tak. Všetci sa usmievajú a žijú naozajstný život.
Vnímam tu tri výnimočné postavy okrem autorky. Nancy, priateľku zo školy, ktorá je jej spriaznená duša a Steph, sestru, ktorá je rovnako ako Susan adoptovaná. Najviac mi ale imponuje jej manžel John. Málokto by sa dokázal tak obetovať ako on. Keď pred oltárom hovoril "aj v zdraví, aj v chorobe", pravdepodobne nečakal, že to bude také zlé. Nepredstavujete si práve najhorší scenár. John ten najhorší zvláda úžasne. Je to niekto, na koho sa možno spoľahnúť, kto bude pri nej stáť, kto jej bude skutočne pomáhať, kto preberie úlohu matky aj otca... Necíti sa ponížene ani vtedy, keď pomáha Susan na záchode. Kam sa až človek dostane, keď nemá na výber...
Žime tak, akoby nás učila Susan. Žime každý deň naplno. Nevynechajme žiaden okamih. Vážme si svojich blízkych a skladajme im mozaiku spomienok už teraz a nečakajme, kým bude neskoro. Nelúčme sa so slzami v očiach, ale s úsmevom na tvári.
Moje hodnotenie: odporúčam
😊 😊 😊 😊 😊
Kategória: Skutočné príbehy
Počet strán: 352
Jazyk: slovenský
ISBN: 978-80-551-3648-6
Vydavateľstvo: Ikar
Knihu mám od: kníhkupectvo Martinus, bohužiaľ, teraz je vypredaná :(
Moja posledná recenzia: Zázraky obyčajných ľudí (Amanda Leducová)
Peťa :)
môj instagram: @petah.468_booklover
Komentáre
Zverejnenie komentára