"Žijeme len raz. Je tvojou povinnosťou prežiť svoj život naplno."
Z kina som odchádzala so slzami v očiach... Okrem toho, že na mňa zapôsobila farba šiat hlavnej protagonistky, uvedomila som si jednu dôležitú vec: Nikdy sa už nič nebude opakovať. Čo ak aj ja ostanem niekedy paralyzovaná a odkázaná na pomoc druhých?! Mohla by som si potom povedať, že som žila skvelý život? Zažila som všetko, čo som chcela? Nie som si istá kladnou odpoveďou.
Lenže ja ako správna knihomolka som názoru, že kniha je vždy lepšia ako film, som si povedala, že ju musím vlastniť a tak sa aj stalo. Vybrala som si tú druhú verziu s filmovou obálkou. Emilia Clarke sa milo usmieva na Sama Claflina a vy ste ako čitateľ v očakávaní šťastného konca, ktorý možno bude a možno nie.
Keď Lou vyhodia z práce a nevie, čo také by mala robiť, naskytne sa jej úžasná pracovná príležitosť. Napriek obavám a naozaj ťažkom pracovnom pohovore dostane zmluvu na šesť mesiacov a musí robiť spoločnosť mladému ochrnutému mužovi. Aby ho rozveseľovala... Lenže to nebude také jednoduché. Will je často podráždený, nepríjemný a sarkastický a Lou na takéto správanie nie je zvyknutá. Akonáhle ale príde na to, že si jej zverenec vo Švajčiarsku chce vziať život, začne sa pre ňu naháňačka, ktorá má zabezpečiť, že to nakoniec nedopadne zle.
Skúsila som sa vžiť do jej kože. Mám tak trochu pocit, že sa podobáme, aj ja som veselá, usmievavá, aktívna, no aj nešikovná :) Pokúšam sa predstaviť si, ako by som deň zvládala s neustále podráždeným človekom, s ktorým ani nič aktívne nemôžem robiť, lebo je pripútaný na vozíček. Zvláda to perfektne a ,nakoniec, prečo by aj nemala... veď má dosť voľného času. Lou je príklad ženy, ktorá zostáva s mužom len preto, že je na neho zvyknutá a má pocit, že po siedmich rokoch vzťahu už žiadna romantika nie je nevyhnutná. Patrik je zaujatý len sám sebou a nerozumie tomu, že jeho priateľka myslí aj na niekoho iného ako na seba. Preto medzi nimi vznikajú nezhody, ktoré sa nakoniec skončia škaredým rozchodom.
To, že je Will frustrovaný, sa dá veľmi dobre pochopiť. Drzé poznámky a zlá nálada, to sú všetko veci, ktoré si s jeho zdravotným stavom spájam akosi samozrejme. Rozhodnutie spáchať asistovanú samovraždu je pre mňa neznáma voda. Možno preto, chválabohu, že nie som v jeho koži a môj chorobopis neobsahuje číslo jeho diagnózy. Spraviť také rozhodnutie pre neho určite nebolo ľahké a jeho voľba je odkaz pre nás všetkých, ktorí si život nevážime a nežijeme ho tak, ako by sme chceli či mali.
Lou Willovi pomáha natoľko, že si ani neuvedomuje, ako on pomáha jej. Asi 90% príbehu vnímame jej očami a to, že je ona priamy rozprávač, ma presvedčilo o tom, že ten originálny názov Me before you skutočne hovorí o nej, aj keď som si v tom nebola istá. Však vnímame aj Willovu premenu. Odchádza z tohto sveta s úsmevom na tvári a poslednými šiestimi mesiacmi, ktoré za to naozaj stáli. Niektoré časti príbehu nám rozpovie Willova mama, otec či sestra Lou. Niekto by si možno myslel, že zbytočná zmena rozprávača. Ja, naopak, vidím vďaka nim Lou, ktorá vplýva na ostatných, ktorá je osobnosť, ktorú si každý zapamätá. A vidíme v tom aj jej obetavosť. Nie každý robí toľko veľa pre rodinu a priateľov ako ona. 
Ktosi myslí, že žiadna záchrana na konci nebola? Však on zomrel a ona ostala sama (ešte som nečítala druhý diel), tak aký šťastný koniec? Lenže, zamyslel sa niekto nad tým, kto vlastne koho zachránil? Od života, ktorý nechcel a nestál za nič? Myslím, že autorke sa podarilo zachrániť viac ako len jeden život. Podarilo sa jej ukázať nám, že šálka čaju síce na chvíľu vyrieši naše problémy, ale pokiaľ pri tom nebudeme myslieť aj na seba, budeme ho naveky variť iným.
Moje hodnotenie: odporúčam
😊 😊 😊 😊 😊
Počet strán: 343
Jazyk: slovenský
ISBN: 978-80-551-4987-5
Vydavateľstvo: Ikar
Knihu mám od: kamošky, ale kúpila ju v kníhkupectve ipark.sk, môžete si ju kúpiť tu
Moja posledná recenzia: Kým sa nerozlúčim (Susan Spencerová-Wendelová)
Môj instagram: @petah.468_booklover
Peťa :)
Komentáre
Zverejnenie komentára