Preskočiť na hlavný obsah

Recenzia: Africký príbeh lásky (Daphne Sehldricková)

"Pri starostlivosti o zvieratá, či už domáce alebo divé, človek prežíva celú škálu pocitov, od lásky až po žiaľ."

No jasné, že keď sa povie príbeh lásky, hneď si predstavím love story ako vyšitú. Zaujímavé na názve je to, že pokiaľ vás neosloví, knihu si ani nekúpite ani nepožičiate. Myslela som si, že pôjde o klasickú romancu, ktorá ma bude aj nudiť, no ukázalo sa, že som sa v prvej veci mýlila. 

 Musím sa priznať, že kniha sa mi čítala veľmi zle. Ide o príbeh Daphne, Angličanke, ktorá žije v Afrike so svojou rodinou. Je to autobiografia a autorka obohatila knižku o vlastné fotografie. Daphne vyrastá v Afrike s rodičmi a bratom, vydá sa, má deti, rozvedie sa... Celkom obyčajný život by to mohol byť... Lenže ona do svojej rodiny prijala aj zvieratá a Afriku.


 Keďže je dielo písané v ja-rozprávaní, no, bohužiaľ, monologickou formou, veľmi som sa do knihy "nezažrala". Opisy sú zdĺhavé, autorka nás zaťažuje politickou situáciou, opisy zvierat... Celé je to akoby rozprávanie jedného človeka, no bez účasti ostatných. Nakoľko ide o autobiografiu, neprislúcha mi ale tieto veci hodnotiť, pretože čo sa mne javí ako zbytočnosť, v autorkinom živote to možno zohrávalo veľkú úlohu. Takže je na zvážení čitateľa, či sa do knihy ide pustiť.

 Napriek možno negatívnemu hodnoteniu hneď na začiatku, obsahuje kniha aj veci, ktoré ma veľmi oslovili a rada by som sa o ne s vami podelila. Jednou veľmi dôležitou boli zvieratká. Som milovník zvierat, ale vždy som ich vnímala len ako živé bytosti. Zistila som, že to bola chyba, pretože autorka nám ich vykresľuje ako členov rodiny. Zakaždým, keď prijali nejaké osirelé mláďa, Daphne sa s ním spriatelila a vnímala ho ako človeka. Sama v diele hovorí, s akým odstupom sa ľudia na zvieratá pozerajú... Sú to také isté živé bytosti ako my. Myslia, vnímajú, no predovšetkým cítia...

 Inak by kniha mohla zaujať aj historikov, pretože téma britských kolónií a boje o samostatnosť afrických štátov z pohľadu človeka, ktorý mal všetky tieto udalosti možnosť zažiť, vnímam ako skvelý zdroj informácií. A toto isté platí aj o biológoch :) Aj keď ma to v podstate nudilo, niekedy som sa začítala do opisov zvierat a zistila som, že o tamojšej faune vlastne nič neviem. Dozvedela som sa, aké zvieratá žijú na území Etiópie a čím sa živia. Ďalej bolo veľmi zaujímavé zistiť, v akej hroznej situácii sa ocitne osirelé zvieratko. A je tak málo ľudí ako Daphne, ktorí by sa o ne postarali.

Na záver možno už len pár slov. Nie vždy sa mi podarí dostať sa k niečomu, čo rada čítam. To, že mne sa kniha nepáčila, neznamená, že niekto iný by ju vo svojej knižnici neuvítal. Prečítala som už čokoľvek, no zatiaľ jedna z mála kníh, ktorá neulahodila môjmu gustu.











Moje hodnotenie:   dalo sa to

                 😊  😊  -  -  -

 Originálny názov: An African story
Kategória: autobiografia
Počet strán: 341
Jazyk: slovenský
ISBN: 978-80-551-3201-3
Vydavateľstvo: Ikar

 Moja posledná recenzia: Psia duša (W. Bruce Cameron)
Môj posledný článok: Summer reading challenge 2017

 Knihu mám od: kníhkupectvo Martinus
Menovky:

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Minirecenzia: Láska slečny Elliotovej (Jane Austenová)

Jane Austenová patrí k mojim obľúbeným autorom a nikdy by som nepohrdla knižkou od nej. Preto som sa veľmi potešila, keď som si pod vianočným stromčekom našla túto útlu knižku. Nechcem sa o nej veľa rozpisovať a pravdupovediac ani neviem, čo by som vám o nej povedala, aby som ju riblížila čo najvernejšie a nezaujato. Autorka je známa a uznávaná hlavne vďaka svojim majstrovským opisom a vykreslením charakterov postáv, ktoré sršia humorom a vtipnými poznámkami k jednotlivým udalostiam v deji. Z tohto hľadiska musím povedať, že nesklamala, naozaj som mala pocit, že vševediaci rozprávač. ktorého nám poskytla, nás bezpečne zaviedol do každého vzťahu, klebety, prostredia, minulosti... jednoducho, boli sme informovaní. Takže v tomto smere jej naozaj nemám čo vytknúť. Jemné vtipné postrehy z každodenného života na anglickom vidieku naozaj oceňujem a nakoľko ide o posledný dokončený román tejto autorky, som rada, že knižku vlastním, a to práve v okrasnom vydaní od vydavateľstva Slovart. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Minirecenzia: Ja, Mária Anoinetta (Juliet Grey)

Ženy zohrávajú v dejinách ľudstva veľkú úlohu. Keď sa tak nad tým zamyslím, nemám pocit, že by sme dokonca históriu neovládali... Nežné pohlavie malo aj napriek rôznym diskriminačným peripetiám dôležité slovo nie len vo vlastných rodinách, ale často aj v štátnických záležitostiach. Stať sa ale naraz dámou a kráľovnou je veľmi namáhavé. Vďaka Juliet Grey máme možnosť nahliadnuť do zákulisia "výroby" dospelej ženy z  mladého nevinného dievčaťa a následne jej uvedenie do veľkej spoločnosti a neskôr aj na trón Francúzska, krajiny, ktorá mala vždy obrovskú moc a to nie len v Európe. Z dieťaťa sa stáva manželka doslova rýchlosťou blesku a čitateľ sa len prizerá, ako sa dvanásťročný človiečik mení v dospelú osobu. Kniha nám odhaľuje aj mnohé historické súvislosti a približuje nám pravidlá panovníckeho dvora a dvornej etikety, pravidiel, ktoré sa mladá Toinette musí naučiť ako mantru. Pre mňa ako niekoho, kto v tomto smere nemá absolútne žiadne vzdelanie, bolo úžasné sledovať ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Recenzia: Ako vyliečiť zlomené srdce (Anna Bellová)

Predstavte si sobotné poobedie, ktoré môžete stráviť sama doma. Vonku prší a je chladno a vy sa schúlite pod deku v spálni alebo obývačke a zapnete si telku. Prvé, čo vám napadne, je pozrieť si nenáročný film a, to preto že sme ženy, nejaký sladký, ktorý by vás nemusel nútiť premýšľať, mal by šťastný koniec a vy by ste sa cítili milovaná.  Presne takto si predstavujem náladu, ktorú by vo mne vyvolal film podľa tejto knihy. Musím sa priznať, že veľmi neobľubujem diela zasadené do dnešných čias, ale to len preto, lebo odrážajú v podstate každý pocit či vzťah alebo prežívanie, ktorému je dnešný človek vystavený a práve to je niekedy najsmutnejšie. Tento román mi ale vrátil trochu ľahkej romantiky do života. Dielo sa v podstate čítalo samo. Obracala som stranu za stranou rýchlejšie, ako som si pôvodne myslela. Autorka svojím jednoduchým a ľahkým spôsobom rozprávania upúta hneď na začiatku. Veľmi sa mi páči, že nezaťažuje čitateľa zdĺhavými opismi postáv, prostredia či deja, ktorý s...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej