Recenzia: Africký príbeh lásky (Daphne Sehldricková)

"Pri starostlivosti o zvieratá, či už domáce alebo divé, človek prežíva celú škálu pocitov, od lásky až po žiaľ."

No jasné, že keď sa povie príbeh lásky, hneď si predstavím love story ako vyšitú. Zaujímavé na názve je to, že pokiaľ vás neosloví, knihu si ani nekúpite ani nepožičiate. Myslela som si, že pôjde o klasickú romancu, ktorá ma bude aj nudiť, no ukázalo sa, že som sa v prvej veci mýlila. 

Musím sa priznať, že kniha sa mi čítala veľmi zle. Ide o príbeh Daphne, Angličanke, ktorá žije v Afrike so svojou rodinou. Je to autobiografia a autorka obohatila knižku o vlastné fotografie. Daphne vyrastá v Afrike s rodičmi a bratom, vydá sa, má deti, rozvedie sa... Celkom obyčajný život by to mohol byť... Lenže ona do svojej rodiny prijala aj zvieratá a Afriku.

Keďže je dielo písané v ja-rozprávaní, no, bohužiaľ, monologickou formou, veľmi som sa do knihy "nezažrala". Opisy sú zdĺhavé, autorka nás zaťažuje politickou situáciou, opisy zvierat... Celé je to akoby rozprávanie jedného človeka, no bez účasti ostatných. Nakoľko ide o autobiografiu, neprislúcha mi ale tieto veci hodnotiť, pretože čo sa mne javí ako zbytočnosť, v autorkinom živote to možno zohrávalo veľkú úlohu. Takže je na zvážení čitateľa, či sa do knihy ide pustiť.

Napriek možno negatívnemu hodnoteniu hneď na začiatku, obsahuje kniha aj veci, ktoré ma veľmi oslovili a rada by som sa o ne s vami podelila. Jednou veľmi dôležitou boli zvieratká. Som milovník zvierat, ale vždy som ich vnímala len ako živé bytosti. Zistila som, že to bola chyba, pretože autorka nám ich vykresľuje ako členov rodiny. Zakaždým, keď prijali nejaké osirelé mláďa, Daphne sa s ním spriatelila a vnímala ho ako človeka. Sama v diele hovorí, s akým odstupom sa ľudia na zvieratá pozerajú... Sú to také isté živé bytosti ako my. Myslia, vnímajú, no predovšetkým cítia...

Inak by kniha mohla zaujať aj historikov, pretože téma britských kolónií a boje o samostatnosť afrických štátov z pohľadu človeka, ktorý mal všetky tieto udalosti možnosť zažiť, vnímam ako skvelý zdroj informácií. A toto isté platí aj o biológoch :) Aj keď ma to v podstate nudilo, niekedy som sa začítala do opisov zvierat a zistila som, že o tamojšej faune vlastne nič neviem. Dozvedela som sa, aké zvieratá žijú na území Etiópie a čím sa živia. Ďalej bolo veľmi zaujímavé zistiť, v akej hroznej situácii sa ocitne osirelé zvieratko. A je tak málo ľudí ako Daphne, ktorí by sa o ne postarali.

Na záver možno už len pár slov. Nie vždy sa mi podarí dostať sa k niečomu, čo rada čítam. To, že mne sa kniha nepáčila, neznamená, že niekto iný by ju vo svojej knižnici neuvítal. Prečítala som už čokoľvek, no zatiaľ jedna z mála kníh, ktorá neulahodila môjmu gustu.

Moje hodnotenie:   dalo sa to

                 😊  😊  -  -  -

Originálny názov: An African story
Kategória: autobiografia
Počet strán: 341
Jazyk: slovenský
ISBN: 978-80-551-3201-3
Vydavateľstvo: Ikar

Moja posledná recenzia: Psia duša (W. Bruce Cameron)
Môj posledný článok: Summer reading challenge 2017

Knihu mám od: kníhkupectvo Martinus