Preskočiť na hlavný obsah

Recenzia: Africký príbeh lásky (Daphne Sehldricková)

"Pri starostlivosti o zvieratá, či už domáce alebo divé, človek prežíva celú škálu pocitov, od lásky až po žiaľ."

No jasné, že keď sa povie príbeh lásky, hneď si predstavím love story ako vyšitú. Zaujímavé na názve je to, že pokiaľ vás neosloví, knihu si ani nekúpite ani nepožičiate. Myslela som si, že pôjde o klasickú romancu, ktorá ma bude aj nudiť, no ukázalo sa, že som sa v prvej veci mýlila. 

 Musím sa priznať, že kniha sa mi čítala veľmi zle. Ide o príbeh Daphne, Angličanke, ktorá žije v Afrike so svojou rodinou. Je to autobiografia a autorka obohatila knižku o vlastné fotografie. Daphne vyrastá v Afrike s rodičmi a bratom, vydá sa, má deti, rozvedie sa... Celkom obyčajný život by to mohol byť... Lenže ona do svojej rodiny prijala aj zvieratá a Afriku.


 Keďže je dielo písané v ja-rozprávaní, no, bohužiaľ, monologickou formou, veľmi som sa do knihy "nezažrala". Opisy sú zdĺhavé, autorka nás zaťažuje politickou situáciou, opisy zvierat... Celé je to akoby rozprávanie jedného človeka, no bez účasti ostatných. Nakoľko ide o autobiografiu, neprislúcha mi ale tieto veci hodnotiť, pretože čo sa mne javí ako zbytočnosť, v autorkinom živote to možno zohrávalo veľkú úlohu. Takže je na zvážení čitateľa, či sa do knihy ide pustiť.

 Napriek možno negatívnemu hodnoteniu hneď na začiatku, obsahuje kniha aj veci, ktoré ma veľmi oslovili a rada by som sa o ne s vami podelila. Jednou veľmi dôležitou boli zvieratká. Som milovník zvierat, ale vždy som ich vnímala len ako živé bytosti. Zistila som, že to bola chyba, pretože autorka nám ich vykresľuje ako členov rodiny. Zakaždým, keď prijali nejaké osirelé mláďa, Daphne sa s ním spriatelila a vnímala ho ako človeka. Sama v diele hovorí, s akým odstupom sa ľudia na zvieratá pozerajú... Sú to také isté živé bytosti ako my. Myslia, vnímajú, no predovšetkým cítia...

 Inak by kniha mohla zaujať aj historikov, pretože téma britských kolónií a boje o samostatnosť afrických štátov z pohľadu človeka, ktorý mal všetky tieto udalosti možnosť zažiť, vnímam ako skvelý zdroj informácií. A toto isté platí aj o biológoch :) Aj keď ma to v podstate nudilo, niekedy som sa začítala do opisov zvierat a zistila som, že o tamojšej faune vlastne nič neviem. Dozvedela som sa, aké zvieratá žijú na území Etiópie a čím sa živia. Ďalej bolo veľmi zaujímavé zistiť, v akej hroznej situácii sa ocitne osirelé zvieratko. A je tak málo ľudí ako Daphne, ktorí by sa o ne postarali.

Na záver možno už len pár slov. Nie vždy sa mi podarí dostať sa k niečomu, čo rada čítam. To, že mne sa kniha nepáčila, neznamená, že niekto iný by ju vo svojej knižnici neuvítal. Prečítala som už čokoľvek, no zatiaľ jedna z mála kníh, ktorá neulahodila môjmu gustu.











Moje hodnotenie:   dalo sa to

                 😊  😊  -  -  -

 Originálny názov: An African story
Kategória: autobiografia
Počet strán: 341
Jazyk: slovenský
ISBN: 978-80-551-3201-3
Vydavateľstvo: Ikar

 Moja posledná recenzia: Psia duša (W. Bruce Cameron)
Môj posledný článok: Summer reading challenge 2017

 Knihu mám od: kníhkupectvo Martinus
Menovky:

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Čarovná polička - svet pre ozajstných knihomoľov

Mať obrovskú knižnicu u seba doma je snom asi každého knihomoľa. Predstavujeme si steny plné poukladaných kníh, jednu celú miestnosť len s knihami a divánom, na ktorom by sme trávili dlhé zimné večery. Lenže z kapacitných a finančných dôvodov to mnohým z nás nie je dopriate. V trojizbovom byte s malým dieťaťom asi ťažko nájdem prázdnu miestnosť, do ktorej by som uložila svoje poklady. Preto som sa rozhodla ponechať si len také knihy, ktoré považujem za svoje srdcovky alebo majú pre mňa inú citovú hodnotu a zvyšných sa zbaviť. Niektoré som darovala, ale čo s tými, ktoré som už prečítala a nemám ich komu dať? Tak ako asi väčšina siahnem po internetových stránkach s inzerátmi (bazoš, Modrý koník, Facebook...). Lenže tu sa neponúkajú len knihy, ale hlavné iné veci, preto sa môže stať, že vaša kôpka sa nebude tak rýchlo zmenšovať.

Preto som sa veľmi potešila, keď ma na menšiu spoluprácu oslovila Eliška z Čarovnej poličky. Doteraz som o nich nevedela, no ihneď som sa zaregistrovala a rada by…
2 komentáre
Čítať ďalej

Recenzia: Čo bolo potom (Jojo Moyesová)

"Nikdy sa nedá vedieť, čo sa stane, keď človek spadne z veľkej výšky."

Stratiť blízkeho človeka a žiť ďalej... S výčitkami svedomia, osamelí, v slzách a bez zmyslu života. Všetko akoby potemnie a nič nemá takú farbu ako kedysi. Nie každý je taký silný, aby sa cez túto stretu dostal rýchlo. Niekedy to trvá trochu dlhšie, niekedy vám musí niekto pomôcť, inak by ste to nezvládli, niekedy jednoducho musíte spadnúť zo strechy...
Čo bolo potom? To je častá otázka, ktorú si kladieme po skončení každého filmu či knihy. Ako to teda pokračovalo? Aj ja sa to zakaždým pýtam a po knihe Predtým, ako som ťa poznala som mala možnosť prečítať si, Čo bolo potom. Musím sa priznať, že kniha ma vôbec nesklamala, ale ani neohúrila tak, ako by som to očakávala. Pocity smútku, depresia, snaha začať život odznova. To sú všetko veci, ktoré nám tak nejako logicky vyplývajú zo záveru prvej časti. Takže to, že ich tam nachádzame, nie je vôbec prekvapujúce. 


Lou sa po Willovej smrti rozhodne, že začne žiť n…
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Recenzia: Dám ti aj Slnko (Jandy Nelson)

Každý človek hľadá zmysle života, či už vedome alebo sa tvári, že pre nič nežije. Každý dúfam, že časom nájde svoje stratené dve ruky a nohy. Svoju polovičku, kus svojho srdca a mysle... Niekto má také šťastie, že sa mu to podarí niekoľkokrát za život, a pretože láska má mnoho podôb, Jude a Noe nám ich všetky ukážu.

Neviem, či aj vy máte ten pocit, ale pri knihe, ktorá je populárna, mám tak trochu strach, že práve ja budem ten jedinec, ktorému sa to nebude páčiť a bude nadávať na zbytočne vyhodené peniaze. Som neskonale vďačná za to, že to tak nie je. Kniha je perfektná. Vrelo ju odporúčam.
Jude a Noe sú dvojčatá, ktoré majú spoločný nie len prenatálny vývoj, ale aj myseľ a dušu. Autorka nádherne ukazuje, ako sa mladý človek vyvíja fyzicky aj emocionálne. Nie vždy si uvedomujeme blízkosť svojho súrodenca a nie sme vďační za to, že ho máme a neprejavujeme lásku, akú by si zaslúžil. Vznikajú z toho medzi nami zbytočné problémy, ktoré sa dajú vyriešiť v tých lepších prípadoch jednoduchým r…
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej