Preskočiť na hlavný obsah

Príspevky

Požičiavam knihy?

Moja knižnica je skutočne preplnená knihami rôzneho druhu. Niektoré patria do oddelenia, ktoré volám skvosty, niektoré sú moje srdcovky, no nájdu sa aj také, ktorých sa snažím nejako zbaviť (bazár, dar...), pretože som si ich síce prečítala, no neuchvátili ma natoľko, aby som po nich siahla znovu. V každom prípade, každú jednu knihu si veľmi cením a starám sa o ňu rovnako ako o ktorýkoľvek kúsok v mojom šatníku, šperk, nábytok alebo iný majetok. Chrániť a nepoškodiť to, čo máme od niekoho požičané a mať sa k tomu rovnako, ako by sme sa správali k svojej veci, nás učia už ako malé deti. Vždy, keď sa do rúk mojej netere či synovca dostane niečo, čo im nepatrí, aby si to obzreli resp. sa s tým zahrali, švagriná im zdôrazní, že to nesmú poškodiť a pod. Rovnakým spôsobom sa na mňa obracala aj moja mama v podobnej situácii. A tak sa učíme, že veci, ktoré nám nepatria, si nemôžeme vziať len tak či sa k nim správať akoby šlo o vec do smetného koša.  Keď je teda týmto spôsobom vy...

Recenzia: Ako vyliečiť zlomené srdce (Anna Bellová)

Predstavte si sobotné poobedie, ktoré môžete stráviť sama doma. Vonku prší a je chladno a vy sa schúlite pod deku v spálni alebo obývačke a zapnete si telku. Prvé, čo vám napadne, je pozrieť si nenáročný film a, to preto že sme ženy, nejaký sladký, ktorý by vás nemusel nútiť premýšľať, mal by šťastný koniec a vy by ste sa cítili milovaná.  Presne takto si predstavujem náladu, ktorú by vo mne vyvolal film podľa tejto knihy. Musím sa priznať, že veľmi neobľubujem diela zasadené do dnešných čias, ale to len preto, lebo odrážajú v podstate každý pocit či vzťah alebo prežívanie, ktorému je dnešný človek vystavený a práve to je niekedy najsmutnejšie. Tento román mi ale vrátil trochu ľahkej romantiky do života. Dielo sa v podstate čítalo samo. Obracala som stranu za stranou rýchlejšie, ako som si pôvodne myslela. Autorka svojím jednoduchým a ľahkým spôsobom rozprávania upúta hneď na začiatku. Veľmi sa mi páči, že nezaťažuje čitateľa zdĺhavými opismi postáv, prostredia či deja, ktorý s...

Minirecenzia: Tajný mandarín (Sara Sheridanová)

Vždy ma veľmi fascinovali krajiny Ázie. Nie len charakterom ľudí, spôsobom života alebo kultúrnymi konvenciami, ale aj jazykom, rituálmi i náboženstvom. No nikdy by mi nenapadlo bližšie skúmať flóru a faunu nejakej krajiny z tých končín. Možno preto, lebo ma to nikdy nezaujímalo. Dielo Tajný mandarín  ale čitateľa veľmi rýchlo presvedčí o opaku. Osobne sa musím priznať, že dielo ma nejako zvlášť nezaujalo. Očakávala som príjemné čítanie o ľúbostnom vzťahu, ale išlo skôr o cestopis. Začiatok som naozaj prečítala veľmi rýchlo, no akonáhle som sa dostala k siahodlhým opisom cesty na východ a  návšteve prístavov a vnútrozemia Číny, ktoré  tej dobe patrili ako kolónie Britom, cítila som, že toto dielo nie je moja šálka kávy. Ľúbostný príbeh medzi hlavnými protagonistami sa odvíjal až v záverečných kapitolách, ktoré som rovnako ako úvodné prelúskala svojou obvyklou rýchlosťou. Milovníkom cestopisov by možno prekážala ľúbostná zápletka, no určite by sa nechali str...

Minirecenzia: Dni slávy, dni smútku (Juliet Grey)

Mám veľmi rada knižné série, lebo vďaka nim mám pocit, že keď knihu dočítam, nemusím sa s jej predstaviteľmi rozlúčiť úplne... V ďalšej jej časti postavy opäť ožívajú a príbeh sa rozvíja ďalej. Takto som si obľúbila Harryho Pottera a keby autorka napísala ďalšiu časť, prečítala by som ju na jeden dych rovnako ako tie predošlé. Keď sa spojí knižná séria s historickým románom, je to hudba pre moje uši. Veľmi ma zaujímalo, ako to s Máriou Antoinettou dopadne. Samozrejme, že nie som z dejepisu až taká hlúpa, aby som si nepamätala, ako jej život naozaj skončí. To nie. Bola som skôr zvedavá na vývoj tejto mladej ženy ako literárnej postavy a toho sa mi aj dostalo. Musím sa priznať, že sa mi doteraz nikdy nepodarilo zaznamenať taký veľký rozvoj postavy ako v tomto diele. V minirecenzii na prvú časť trilógie som spomínala milú mladú dámu, ktorú som ľutovala, lebo ju nútia sa vydať za niekoho, koho vôbec nepozná a navyše musí od rodiny odísť do cudzej krajiny. Takže aby ste vedeli, z ma...

Knižnica či kníhkupectvo? A ako som na tom ja?...

Ozajstný knihomoľ je vždy rád, keď má stále k dispozícii nové a nové knihy. Aj keby mal len jednu novú doma, len nech vie, do čoho sa pustí po prečítaní tej aktuálnej. Ja patrím medzi tých, ktorí milujú kopy pripravených kníh. Vzhľadom na málo času, ktorý mám, pretože som neustále zavalená prácou, tá kopa stále rastie a rastie, pretože doslova bažím po nových knihách. Je niekoľko spôsobov, ako sa k nim dostanete od kúpy cez knihobúdky až po knižnice. Lenže, ako si vyberáte vy? Ja si niekedy, bohužiaľ, vybrať ani neviem. A preto som sa rozhodla predstaviť vám môj pohľad na pozitívne a negatívne stránky knižníc či kníhkupectva. Knižnica Miesto, ktoré od nepamäti slúži ako chrám múdrosti a duchovných zážitkov, by malo predstavovať prvý kontakt malého dieťaťa so svetom popísaných stránok a farebných prebalov. Jasné, že aj doma má knižky a to rôzne. Začína gumenými obrázkovými a pokračuje leporelami a rozprávkami. Lenže, prečo mnohé matky berú svoje deti do knižnice? Nie je to len ...

Recenzia: Nezmazateľný dojem (Tamera Alexanderová)

Každý človek, ktorý sa niečomu seriózne venuje, si zaslúži uznanie. A určite po ňom túži, aj keby ho niekto mal len slovne pozitívne ohodnotiť, pretože ak vám niečo pod rukami rastie, radi sa o to podelíte s ostatnými. Akonáhle ale nikto po vašej práci ani neštekne, ba dokonca ju hlboko podceňuje, nikdy sa s tým úplne nevyrovnáte. Zároveň však túto skutočnosť môžete vnímať ako príležitosť presvedčiť všetkých o svojich výnimočných schopnostiach. Presne takéto pocity zažíva mladá nádejná maliarka Claire, ktorá sa venuje trestnej činnosti. Bohužiaľ, zámerne, pretože najskôr sa snažila zarobiť peniaze na liečenie svojej ťažko chorej matky, potom sa musela podriadiť otcovi a maľovať pre jeho galériu falzifikáty. Nebola s tým vôbec stotožnená, ale aké možnosti malo dievča v jej veku a postavení, bez peňazí a nejakej inej rodiny. Po náhlej smrti otca sa zhodou zvláštnych okolností ocitne v sídle Belmont, kde pracuje ako osobná asistentka jednej z najváženejších dám v Nashwille. Tajac svo...

Minirecenzia: Ja, Mária Anoinetta (Juliet Grey)

Ženy zohrávajú v dejinách ľudstva veľkú úlohu. Keď sa tak nad tým zamyslím, nemám pocit, že by sme dokonca históriu neovládali... Nežné pohlavie malo aj napriek rôznym diskriminačným peripetiám dôležité slovo nie len vo vlastných rodinách, ale často aj v štátnických záležitostiach. Stať sa ale naraz dámou a kráľovnou je veľmi namáhavé. Vďaka Juliet Grey máme možnosť nahliadnuť do zákulisia "výroby" dospelej ženy z  mladého nevinného dievčaťa a následne jej uvedenie do veľkej spoločnosti a neskôr aj na trón Francúzska, krajiny, ktorá mala vždy obrovskú moc a to nie len v Európe. Z dieťaťa sa stáva manželka doslova rýchlosťou blesku a čitateľ sa len prizerá, ako sa dvanásťročný človiečik mení v dospelú osobu. Kniha nám odhaľuje aj mnohé historické súvislosti a približuje nám pravidlá panovníckeho dvora a dvornej etikety, pravidiel, ktoré sa mladá Toinette musí naučiť ako mantru. Pre mňa ako niekoho, kto v tomto smere nemá absolútne žiadne vzdelanie, bolo úžasné sledovať ...