Kniha je moja láska

Mám veľmi rada knižné série, lebo vďaka nim mám pocit, že keď knihu dočítam, nemusím sa s jej predstaviteľmi rozlúčiť úplne... V ďalšej jej časti postavy opäť ožívajú a príbeh sa rozvíja ďalej. Takto som si obľúbila Harryho Pottera a keby autorka napísala ďalšiu časť, prečítala by som ju na jeden dych rovnako ako tie predošlé. Keď sa spojí knižná séria s historickým románom, je to hudba pre moje uši. Veľmi ma zaujímalo, ako to s Máriou Antoinettou dopadne. Samozrejme, že nie som z dejepisu až taká hlúpa, aby som si nepamätala, ako jej život naozaj skončí. To nie. Bola som skôr zvedavá na vývoj tejto mladej ženy ako literárnej postavy a toho sa mi aj dostalo. Musím sa priznať, že sa mi doteraz nikdy nepodarilo zaznamenať taký veľký rozvoj postavy ako v tomto diele. V minirecenzii na prvú časť trilógie som spomínala milú mladú dámu, ktorú som ľutovala, lebo ju nútia sa vydať za niekoho, koho vôbec nepozná a navyše musí od rodiny odísť do cudzej krajiny. Takže aby ste vedeli, z ma...

Ozajstný knihomoľ je vždy rád, keď má stále k dispozícii nové a nové knihy. Aj keby mal len jednu novú doma, len nech vie, do čoho sa pustí po prečítaní tej aktuálnej. Ja patrím medzi tých, ktorí milujú kopy pripravených kníh. Vzhľadom na málo času, ktorý mám, pretože som neustále zavalená prácou, tá kopa stále rastie a rastie, pretože doslova bažím po nových knihách. Je niekoľko spôsobov, ako sa k nim dostanete od kúpy cez knihobúdky až po knižnice. Lenže, ako si vyberáte vy? Ja si niekedy, bohužiaľ, vybrať ani neviem. A preto som sa rozhodla predstaviť vám môj pohľad na pozitívne a negatívne stránky knižníc či kníhkupectva. Knižnica Miesto, ktoré od nepamäti slúži ako chrám múdrosti a duchovných zážitkov, by malo predstavovať prvý kontakt malého dieťaťa so svetom popísaných stránok a farebných prebalov. Jasné, že aj doma má knižky a to rôzne. Začína gumenými obrázkovými a pokračuje leporelami a rozprávkami. Lenže, prečo mnohé matky berú svoje deti do knižnice? Nie je to len ...

Každý človek, ktorý sa niečomu seriózne venuje, si zaslúži uznanie. A určite po ňom túži, aj keby ho niekto mal len slovne pozitívne ohodnotiť, pretože ak vám niečo pod rukami rastie, radi sa o to podelíte s ostatnými. Akonáhle ale nikto po vašej práci ani neštekne, ba dokonca ju hlboko podceňuje, nikdy sa s tým úplne nevyrovnáte. Zároveň však túto skutočnosť môžete vnímať ako príležitosť presvedčiť všetkých o svojich výnimočných schopnostiach. Presne takéto pocity zažíva mladá nádejná maliarka Claire, ktorá sa venuje trestnej činnosti. Bohužiaľ, zámerne, pretože najskôr sa snažila zarobiť peniaze na liečenie svojej ťažko chorej matky, potom sa musela podriadiť otcovi a maľovať pre jeho galériu falzifikáty. Nebola s tým vôbec stotožnená, ale aké možnosti malo dievča v jej veku a postavení, bez peňazí a nejakej inej rodiny. Po náhlej smrti otca sa zhodou zvláštnych okolností ocitne v sídle Belmont, kde pracuje ako osobná asistentka jednej z najváženejších dám v Nashwille. Tajac svo...

Ženy zohrávajú v dejinách ľudstva veľkú úlohu. Keď sa tak nad tým zamyslím, nemám pocit, že by sme dokonca históriu neovládali... Nežné pohlavie malo aj napriek rôznym diskriminačným peripetiám dôležité slovo nie len vo vlastných rodinách, ale často aj v štátnických záležitostiach. Stať sa ale naraz dámou a kráľovnou je veľmi namáhavé. Vďaka Juliet Grey máme možnosť nahliadnuť do zákulisia "výroby" dospelej ženy z  mladého nevinného dievčaťa a následne jej uvedenie do veľkej spoločnosti a neskôr aj na trón Francúzska, krajiny, ktorá mala vždy obrovskú moc a to nie len v Európe. Z dieťaťa sa stáva manželka doslova rýchlosťou blesku a čitateľ sa len prizerá, ako sa dvanásťročný človiečik mení v dospelú osobu. Kniha nám odhaľuje aj mnohé historické súvislosti a približuje nám pravidlá panovníckeho dvora a dvornej etikety, pravidiel, ktoré sa mladá Toinette musí naučiť ako mantru. Pre mňa ako niekoho, kto v tomto smere nemá absolútne žiadne vzdelanie, bolo úžasné sledovať ...

   Na kráľovnú Alžbetu I. sa všetci pozeráme ako na panovníčku, ktorá svojím umom, dôvtipom a rozhodnosťou priviedla Anglicko do zlatého veku. Pokroky, objavy a reformy počas jej vlády pre nás ostávajú stále inšpiratívne a každý panovník by sa chcel aspoň podobať tejto veľkej kráľovnej. Všetky tieto informácie sú ale verejne známe, lenže za maskou každého politika sa skrýva obyčajný človek so svojimi trápeniami, túžbami, krehkosťou a pocitmi. Presne takto nám autorka odhaľuje dušu najvýznamnejšej panovníčky ostrovnej veľmoci. Pozerať sa na celý príbeh z Alžbetinho pohľadu by bolo ale príliš prvoplánové, preto si Sandra Byrdová vyberá rolu jednej z dvorných dám Jej Veličenstva, Švédku Elin Snakeborgovú, ktorá na svoj vek získala vďaka výhodnému manželstvu s markízom Northamptonom postavenie, titul a majetky hodné kráľovnej. V dvorskej hierarchii sa postavením nachádzala hneď po Alžbete. No nie len titul, ale aj jej konanie a láska, ktorú prejavovala k panovníčke, jej p...

Príbehy skutočných historických postáv ma odjakživa fascinovali. Preto vlastne môžem o sebe tvrdiť, že som veľká milovníčka historických románov, a kto ma sleduje dlhšie, vie, že naozaj neklamem. K výbere knihy ma vlastne priviedla nuda a ani som nevedela, o aký druh literatúry ide. Bola som počas predĺženého víkendu u našich a v jedno voľné poobedie som sa rozhodla prečítať si niečo. Nakoľko som tam ale žiadnu knihu nemala, kúpila som si túto cez internet. Po dlhšej dobe to bola prvá kniha, ktorú som čítala z tabletu a musím sa priznať, že to nebolo jednoduché, nakoľko sa mi zhoršil zrak. Knihu som ale nemohla odložiť a nebyť práce, prečítala by som ju už minulý týždeň. Hneď na začiatku som samu seba utvrdila v tom, že som na hodinách dejepisu veľmi nevynikala, ba môžeme povedať, že som bola veľmi priemerná žiačka čo sa tohto predmetu týka. Mňa musí téma jednoducho osloviť. A tak sa stalo. Áno, je to smutné, ale až teraz som si tému prvej svetovej vojny spojila aj s pádom dynas...

Prišla úplne o všetko. Nie len v materiálnom zmysle slova, ale naozaj úplne všetko: dôstojnosť, rodinu, domov, hodnoty... Neostalo jej úplne nič, napriek tomu neprejavila zatrpknutosť ani nechuť do života. Nevzdala sa a dokázala sa aj z toho najhoršieho dostať síce s obrovskou ranou na tele a srdci, ale s osobnosťou, ktorá prekoná všetky prekážky. Kniha ma zaujala hneď od začiatku. Už keď som si ju kupovala, vedela som, že sa od nej nebudem môcť odtrhnúť. Knihy s vojnovou tematikou a ešte k tomu historické romány sú pre mňa neodolateľná záležitosť. Obálka vo vás vyvolá zmiešané pocity, strach, hrôzu, des... Najviac mi imponuje citát: ,,Odpustiť môžem, ale nikdy nezabudnem." Už toto vás prinúti sa do knihy zahĺbiť. Celková vonkajšia kompozícia má zaujímavé časti: 1.Krížovou cestou, 2.Peklo, 3.Očistec a 4.Doma. Názvy kapitol odrážajú celkovú atmosféru knihy a červená ako farba krvi len podčiarkuje nadpis a zdôrazňuje časť príbehu, ktorý sa na ozajstné krvavé jahody zameriava....