Preskočiť na hlavný obsah

Minirecenzia: Spoveď Márie Antoinetty (Juliet Grey)


Posledné dni pred smrťou nútia človeka premýšľať nad tým, čo sa mu v živote podarilo, čo zanedbal, akých ľudí stretol a či necháva niečo alebo niekoho na tomto svete. Bilancujeme svoj život zo všetkých strán a osobne dúfam, že až príde môj čas a budem mať priestor na to, aby som si zosumarizovala svoje konanie, nebudem sklamaná sama zo seba a budem si môcť povedať, že som žila dobrý život. 
Mária Antoinetta mala toho času na premýšľanie oveľa viac. Preto aj ten názor. Slovo spoveď znamená zdôverenie sa niekomu. Odsúdenému človeku sa dáva táto možnosť pred smrťou, aby sa zmieril s bohom, v ktorého verí a dostal sa tak na druhý svet s čistým svedomím. Ako čitateľka som mala možnosť nazrieť do tohoto intímneho aktu takej slávnej kráľovnej, akou bola ona. 
Dej sa v podstate točil len okolo nevyhnutného konca, ktorý čakal na kráľovský pár. Napriek snahe a pokusom sa im nepodarilo utiecť a zachrániť si život. Boli väznení v Paríži a za ten čas si toho prežili naozaj veľa a to nie len ako jednotlivci, ale aj ako rodina. Dôležité ale je, že zostali spolu a nemuseli sa za seba hanbiť. Obvinenia, ktoré na nich valili počas súdu boli naozaj opovrhnutiahodné. Nedokážem z historického hľadiska správne posúdiť, nakoľko sa autorka nechala ovplyvniť pravdou a nakoľko svojou fantáziou. 

V každom prípade musím pochváliť autorku za pútavý štýl, ktorý zvolila. Dovolím si povedať, že táto posledná kniha ma zaujala najviac z celej trilógie. Bohužiaľ, a to je mínus, ktoré jednoducho musím spomenúť, sa ani tentokrát nevyhnete celkom dlhých opisov. Spomaľuje to dej a bez nich by mala kniha tak o polovicu menší rozsah. Niekedy ma to dokonca nudilo, takže to považujem za niečo, čo tam skutočne nemuselo byť a dej by nestratil na svojej hodnote. 
Moje hodnotenie:    odporúčam

                😊  😊  😊  😊  - 

Kategória: historické romány
Počet strán: 342 s.
Jazyk: slovenský
ISBN: 978-80-556-2455-6
Vydavateľstvo: Slovart

Knihu som kúpila v kníhkupectve Martinus.sk, môžete si ju zakúpiť aj TU.

Ďalšie recenzie z tejto série:
Ja, Mária Antoinetta (Juliet Grey)
Mária Antoinetta, Dni slávy, dni smútku (Juliet Grey)
Moja posledná recenzia: Ako vyliečiť zlomené srdce (Anna Bellová)
Menovky:

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Povinná literatúra, ktorá nie je nuda

Keď sa povie, povinné alebo mimočítankové čítanie, všetci si tak nejako automaticky predstavíme hrubé staré knihy, ktoré prach hltajú nenadarmo. Keď k tomu pripíšeme fakt, že si z toho musíme robiť poznámky, odovzdať čitateľský denník, modliť sa, že som tam dal všetko, čo odo mňa učiteľka chce a ešte za to, že som čítal dostanem aj známku... neznie to prve najlákavejšie. Napriek tomu, že aj ja zadávam takého domáce úlohy, mnohé sa obísť ani nedajú, priznávam, že výber mimočítankovej literatúry nie je práve najšťastnejší. Na strednej škole som doslova trpela, lebo ako Chrám Matky Božej v Paríži ... (prvých sto strán je úplne navyše). Nie všetky by som ale zahodila do koša, a keď som sa prinútila povinnú literatúru čítať, oslovili ma. Teraz vám predstavím päť kníh zo strednej školy, ktoré podľa mňa nie sú až tak povinné. Kto chytá v žite  (J.D. Salinger) Najlepšie na tomto americkom prozaikovi je to, že ústredným motívom väčšiny jeho diel sú problémy dospievania či dosah vojny. Pr...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Recenzia: Ako vyliečiť zlomené srdce (Anna Bellová)

Predstavte si sobotné poobedie, ktoré môžete stráviť sama doma. Vonku prší a je chladno a vy sa schúlite pod deku v spálni alebo obývačke a zapnete si telku. Prvé, čo vám napadne, je pozrieť si nenáročný film a, to preto že sme ženy, nejaký sladký, ktorý by vás nemusel nútiť premýšľať, mal by šťastný koniec a vy by ste sa cítili milovaná.  Presne takto si predstavujem náladu, ktorú by vo mne vyvolal film podľa tejto knihy. Musím sa priznať, že veľmi neobľubujem diela zasadené do dnešných čias, ale to len preto, lebo odrážajú v podstate každý pocit či vzťah alebo prežívanie, ktorému je dnešný človek vystavený a práve to je niekedy najsmutnejšie. Tento román mi ale vrátil trochu ľahkej romantiky do života. Dielo sa v podstate čítalo samo. Obracala som stranu za stranou rýchlejšie, ako som si pôvodne myslela. Autorka svojím jednoduchým a ľahkým spôsobom rozprávania upúta hneď na začiatku. Veľmi sa mi páči, že nezaťažuje čitateľa zdĺhavými opismi postáv, prostredia či deja, ktorý s...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Recenzia: Učiteľova dcéra (Julie Klassenová)

" Mám dojem, že každá mladá žena túži aspoň raz v živote dostať zamilovaný list a zažiť ľúbostné vytŕženie vyvolané básnickými nezmyslami, pri ktorom sa srdce bláznivo rozbúcha." Jane Austenová je jednoducho úžasná. Aspoň podľa mňa... Viete... ten pocit, že on sa na ňu pozerá a ona si myslí, že si on myslí...a nádejné vyhliadky na dobrý sobáš...a klebety po celom grófstve... Som rada, že niekto túto moju vášeň pre nežné pohlavie na poli autorov svetového realizmu zdieľa so mnou. Julie Klassenová môže síce čitateľa odrádzať, lebo tematicky aj štýlom písania sa vyššie spomenutej autorke veľmi približuje, no ona pridáva aj niečo viac... Len si to predstavte: anglický vidiek počas 18. a 19. storočia. Zdá sa vám Anglicko studené a ponuré? Tak tu uvidíte, že dokáže byť ešte aj kruté a počasie také nevyspytateľné ako duše hlavných protagonistov. Žena našej doby si ani nevie predstaviť, že za tým nepatrným slovkom "áno" sa v tej dobe nachádzal celý rad problém...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej