Preskočiť na hlavný obsah

Minirecenzia: Spoveď Márie Antoinetty (Juliet Grey)


Posledné dni pred smrťou nútia človeka premýšľať nad tým, čo sa mu v živote podarilo, čo zanedbal, akých ľudí stretol a či necháva niečo alebo niekoho na tomto svete. Bilancujeme svoj život zo všetkých strán a osobne dúfam, že až príde môj čas a budem mať priestor na to, aby som si zosumarizovala svoje konanie, nebudem sklamaná sama zo seba a budem si môcť povedať, že som žila dobrý život. 
Mária Antoinetta mala toho času na premýšľanie oveľa viac. Preto aj ten názor. Slovo spoveď znamená zdôverenie sa niekomu. Odsúdenému človeku sa dáva táto možnosť pred smrťou, aby sa zmieril s bohom, v ktorého verí a dostal sa tak na druhý svet s čistým svedomím. Ako čitateľka som mala možnosť nazrieť do tohoto intímneho aktu takej slávnej kráľovnej, akou bola ona. 
Dej sa v podstate točil len okolo nevyhnutného konca, ktorý čakal na kráľovský pár. Napriek snahe a pokusom sa im nepodarilo utiecť a zachrániť si život. Boli väznení v Paríži a za ten čas si toho prežili naozaj veľa a to nie len ako jednotlivci, ale aj ako rodina. Dôležité ale je, že zostali spolu a nemuseli sa za seba hanbiť. Obvinenia, ktoré na nich valili počas súdu boli naozaj opovrhnutiahodné. Nedokážem z historického hľadiska správne posúdiť, nakoľko sa autorka nechala ovplyvniť pravdou a nakoľko svojou fantáziou. 

V každom prípade musím pochváliť autorku za pútavý štýl, ktorý zvolila. Dovolím si povedať, že táto posledná kniha ma zaujala najviac z celej trilógie. Bohužiaľ, a to je mínus, ktoré jednoducho musím spomenúť, sa ani tentokrát nevyhnete celkom dlhých opisov. Spomaľuje to dej a bez nich by mala kniha tak o polovicu menší rozsah. Niekedy ma to dokonca nudilo, takže to považujem za niečo, čo tam skutočne nemuselo byť a dej by nestratil na svojej hodnote. 
Moje hodnotenie:    odporúčam

                😊  😊  😊  😊  - 

Kategória: historické romány
Počet strán: 342 s.
Jazyk: slovenský
ISBN: 978-80-556-2455-6
Vydavateľstvo: Slovart

Knihu som kúpila v kníhkupectve Martinus.sk, môžete si ju zakúpiť aj TU.

Ďalšie recenzie z tejto série:

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Recenzia: Muž z jamy a deti z lásky (Vanda Rozenbergová)

Keď prídete o blízkeho človeka, musíte sa s tým vysporiadať sami. Nepomôže vám nikto a nič. Ani tie psychologické nezmysly... Najviac zo všetkého sa mi ráta to, ako sa všetci snažia robiť vám spoločnosť a akože len v kruhu rodiny a priateľov to zvládnete. A čo, keď všetci spia a vy len civíte do stropu? Znova ste na to len sami, a preto každý s touto otrasnou, no nevyhnutnou skutočnosťou bojuje po svojom.  Nakoľko ide o tragickú udalosť, som vďačná za vybraný typ rozprávača, pretože vďaka nemu vnímam oveľa lepšie svet v knihe. Ide o môj najobľúbenejší typ rozprávača. Ja-rozprávanie v podaní priameho rozprávača mi vždy pomôže viac sa vcítiť do myslenia postáv. Mám vedy pocit, že všetko to prežívam s nimi. Nakoľko sa počas deja postavy v rozprávaní striedajú, vidíme viaceré situácie z rôznych uhlov, čo iste dobrý čitateľ ocení. Aj postavy v tomto príbehu látajú rany na duši, ako len vládzu. Každý tak, aby sa cítil najlepšie, samozrejme, s ohľadom na okolnosti. Čitateľ zre...

Svetoznáme knižnice, ktoré by som chcela navštíviť

Byť obklopený knihami je niečo, o čom sníva každý knihomoľ. Uvedomujem si, že náš život sa neskladá len z príbehov, ktoré si v knihách prečítame, ale predovšetkým o našich reálnych činoch a nemôžem si každý deň dovoliť stráviť celý v knižnici či v obývačke s knihou a kávou. Starostlivosť o domácnosť, prácu a záujem o moju rodinu, priateľov či známych jednoducho nemôžem odignorovať len kvôli mojej záľube. Napriek tomu som rada, keď si nájdem chvíľku len pre seba, utiahnem sa niekam s knihou a ponorím sa do nového príbehu. V našej domácej knižnici sa toho nenachádza veľa. Na jednej strane sa snažíme šetriť priestor, na druhej strane peniaze, preto sme do nášho domova vniesli minimalizmus, ktorý sa snažíme dodržiavať, a tak je návšteva knižnice mojou povinnou jazdou aspoň raz za dva týždne. Priznávam, že v našej žilinskej knižnici je stále niečo nové, spestruje sa prostredie a vymýšľajú sa rôzne aktivity, no stále mám v hlave nejaké tie cestovateľské sny spojené práve s miestom požičiav...

Recenzia: Učiteľova dcéra (Julie Klassenová)

" Mám dojem, že každá mladá žena túži aspoň raz v živote dostať zamilovaný list a zažiť ľúbostné vytŕženie vyvolané básnickými nezmyslami, pri ktorom sa srdce bláznivo rozbúcha." Jane Austenová je jednoducho úžasná. Aspoň podľa mňa... Viete... ten pocit, že on sa na ňu pozerá a ona si myslí, že si on myslí...a nádejné vyhliadky na dobrý sobáš...a klebety po celom grófstve... Som rada, že niekto túto moju vášeň pre nežné pohlavie na poli autorov svetového realizmu zdieľa so mnou. Julie Klassenová môže síce čitateľa odrádzať, lebo tematicky aj štýlom písania sa vyššie spomenutej autorke veľmi približuje, no ona pridáva aj niečo viac... Len si to predstavte: anglický vidiek počas 18. a 19. storočia. Zdá sa vám Anglicko studené a ponuré? Tak tu uvidíte, že dokáže byť ešte aj kruté a počasie také nevyspytateľné ako duše hlavných protagonistov. Žena našej doby si ani nevie predstaviť, že za tým nepatrným slovkom "áno" sa v tej dobe nachádzal celý rad problém...