Preskočiť na hlavný obsah

Výhody a nevýhody krátkych epických žánrov


Pamätám si na povinnú literatúru na základnej škole. Akonáhle sme dostali zadanie, vždy nás ako prvé zaujímalo, či je kniha hrubá alebo tenká. Čím menej strán mala, tým to bolo pre nás lepšie, pretože sme sa príprave do školy nemuseli venovať dlho. Najčastejšie sa z tejto skutočnosti tešili chlapci, ktorí nakoniec aj tak tú knihu ani len nechytili do ruky a potom očakávali, že im obsah vyklopíme len tak. Rovnaký štandard sa udržiaval aj na strednej. Tam sa dokonca stávalo, že knihu neprečítal ani len ten, kto ju mal za úlohu pre ostatných spracovať. Na vysokej už s týmto problém nebol, pretože ten, kto si ukážku neprečítal, pohorel na seminári a ani tam nemusel chodiť, lebo vyučujúci hneď vedel, kto sa ani neobťažoval si dielo z knižnice vyzdvihnúť. A tam sme pri tom veľkom množstve povinnej literatúry boli vďační za každú stranu, ktorá sa v knihe nenachádzala.

A ako je to so mnou teraz? Teraz som rada, že mám pred sebou dlhý predlhý román, pri ktorom strávim aj dva týždne, kým ho prečítam. Milujem byť zapletená v príbehu čo najdlhšie a najviac sa mi páčia knižné série, ktoré majú minimálne tri pokračovania, pretože to v podstate príbeh nekončí a ja som v mysli stále tam. Preto krátke žánre veľmi neobľubujem, pre mňa osobne v nich vnímam niekoľko nevýhod, ale musím priznať, že ich celkom nezavrhujem, lebo niečo pozitívne z nich predsa len vyplýva a a to aj pre mňa.

Na začiatok by bolo možno fajn si definovať, čo to vlastne krátky epický žáner je. Literárna veda delí epické žánre na veľké (epos, román), stredné (balada, idyla, legenda, romanca, novela) a malé (poviedka, črta, anekdota, bájka). Ja osobne za krátky žáner považujem aj tie stredného rozsahu, napriek tomu, že mnohé sú rozsahom podobné románu. Ale k tomu sa dostaneme. 

Nie som si istá, či sa niekto z vás venuje čítaniu bájok v dospelosti. Priznávam, že je to veľmi poučné, no ide skôr o oddychové čítanie cez víkend s deťmi alebo v škole. Čo sa týka anekdoty, nemyslím, že sa o nej musíme baviť, pretože anekdoty sú síce fajn a mnohí ich majú radi, ale nakoľko ide naozaj o žáner veľmi krátkeho rozsahu a prečítate ju tak za 10 sekúnd, znova ide len o spestrenie vášho knihomoľského života. 

Radšej by som sa venovala balade, poviedke a novele. Balada je vlastne kombinácia lyriky a epiky, pretože je písaná vo veršoch, má viazanú reč, ale má dej, ktorý je možné prerozprávať. Deti v mojej triede to volajú básnička s príbehom. Tento žáner je veľmi krátky a odporúčam ho vtedy, ak máte nejaké voľné poobedie, vonku prší a máte melancholickú náladu, pretože tragický koniec a nešťastie hlavnej postavy vás môžu dostať do depresie a sĺz. Prečítate ju naozaj veľmi rýchlo a hodí sa pre tých, ktorí nemajú veľa času na čítanie a nechcú si rozčítať román, pretože by sa s ním trápili aj pol roka.

Poviedka je na tom podobne. Poznám ľudí, ktorí poviedky milujú, pretože nakoľko majú malý rozsah, prečítate ich rýchlo, a tak počas jedného poobedia prejdete aj päť-šesť príbehov a stihli ste viac ako niekto, kto sedí nad osemstostranovým románom. Nakoľko ja som často cestovala (škola, práca, domov), nevybudovala som si k poviedkam pozitívny vzťah. Predstavte si, že sedíte v autobuse, máte pred sebou hodinu cesty a počas dvadsiatich minút prečítate tri poviedky a čo potom do konca cesty. Táto skutočnosť je trošku spojená s mojou obsedantno-kompulzívnou psychózou. Ja si totiž rada robím ku knihe poznámky a robila by som to po každej poviedke. Lenže doma je to iné ako na cestách.

Novela sa najviac približuje k tomu, čo ja osobne považujem za žáner vhodný pre mňa. V novele sa síce rozvíja len jedna dejová línia, postavy sa až tak veľmi nevyvíjajú a rozsahovo nepatrí práve medzi najdlhšie žánre. No ak sa bavíme o dĺžke resp. hrúbke knihy, je to rozhodne viac, ako niekoľkostranová poviedka. Obyčajne sa novela pohybuje tak od 50 až po 150 strán, čo je mimochodom akurát pre mňa tak na maximálne dva dni a nemám pocit, že sa strácam v deji. Takže ak ja chcem siahnuť po krátkom žánri, je to rozhodne novela.

Tak, aby sme si to zhrnuli :)
Výhody krátkych epických žánrov:
-tenká knižka, nie veľmi ťažká
-rýchlo dielo prečítate
-nestrácate sa v deji, lebo ten sa prakticky vyvíja len jedným smerom
-málo postáv, nemusíte sledovať zložité vzťahy
-ak nemáte veľa času na čítanie, krátky žáner vám postačí
-keďže dielo rýchlejšie prečítate, je malá šanca, že vám vznikne veľká pokuta v knižnici resp. môžete knižku posunúť kamarátom v relatívne krátkom čase
-na malej ploche sa autor dotkne témy v celom rozsahu
Nevýhody krátkych epických žánrov:
-nie ste veľmi pohltení do príbehu
-ak radi čítate, mali by ste mať doma veľa kníh, do ktorých sa chcete pustiť, pretože krátky žáner prečítate veľmi rýchlo
-medzi postavami nevznikajú žiadne zložité vzťahy, žiadne zápletky, intrigy..., čo môže byť pre niekoho menej zaujímavé
-tenšiu knižku ľahšie stratíte

V podstate majú krátke žánre viac výhod ako nevýhod :D Záleží od každého čitateľa, čo je pre neho vhodnejšie a v čom sa skôr nájde. Ja preferujem epické žánre väčšieho rozsahu, dokonca generačné romány sú to naj pre mňa :D A ako ste na tom vy?

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Čarovná polička - svet pre ozajstných knihomoľov

Mať obrovskú knižnicu u seba doma je snom asi každého knihomoľa. Predstavujeme si steny plné poukladaných kníh, jednu celú miestnosť len s knihami a divánom, na ktorom by sme trávili dlhé zimné večery. Lenže z kapacitných a finančných dôvodov to mnohým z nás nie je dopriate. V trojizbovom byte s malým dieťaťom asi ťažko nájdem prázdnu miestnosť, do ktorej by som uložila svoje poklady. Preto som sa rozhodla ponechať si len také knihy, ktoré považujem za svoje srdcovky alebo majú pre mňa inú citovú hodnotu a zvyšných sa zbaviť. Niektoré som darovala, ale čo s tými, ktoré som už prečítala a nemám ich komu dať? Tak ako asi väčšina siahnem po internetových stránkach s inzerátmi (bazoš, Modrý koník, Facebook...). Lenže tu sa neponúkajú len knihy, ale hlavné iné veci, preto sa môže stať, že vaša kôpka sa nebude tak rýchlo zmenšovať.

Preto som sa veľmi potešila, keď ma na menšiu spoluprácu oslovila Eliška z Čarovnej poličky. Doteraz som o nich nevedela, no ihneď som sa zaregistrovala a rada by…

Recenzia: Dám ti aj Slnko (Jandy Nelson)

Každý človek hľadá zmysle života, či už vedome alebo sa tvári, že pre nič nežije. Každý dúfam, že časom nájde svoje stratené dve ruky a nohy. Svoju polovičku, kus svojho srdca a mysle... Niekto má také šťastie, že sa mu to podarí niekoľkokrát za život, a pretože láska má mnoho podôb, Jude a Noe nám ich všetky ukážu.

Neviem, či aj vy máte ten pocit, ale pri knihe, ktorá je populárna, mám tak trochu strach, že práve ja budem ten jedinec, ktorému sa to nebude páčiť a bude nadávať na zbytočne vyhodené peniaze. Som neskonale vďačná za to, že to tak nie je. Kniha je perfektná. Vrelo ju odporúčam.
Jude a Noe sú dvojčatá, ktoré majú spoločný nie len prenatálny vývoj, ale aj myseľ a dušu. Autorka nádherne ukazuje, ako sa mladý človek vyvíja fyzicky aj emocionálne. Nie vždy si uvedomujeme blízkosť svojho súrodenca a nie sme vďační za to, že ho máme a neprejavujeme lásku, akú by si zaslúžil. Vznikajú z toho medzi nami zbytočné problémy, ktoré sa dajú vyriešiť v tých lepších prípadoch jednoduchým r…

Recenzia: Čo bolo potom (Jojo Moyesová)

"Nikdy sa nedá vedieť, čo sa stane, keď človek spadne z veľkej výšky."

Stratiť blízkeho človeka a žiť ďalej... S výčitkami svedomia, osamelí, v slzách a bez zmyslu života. Všetko akoby potemnie a nič nemá takú farbu ako kedysi. Nie každý je taký silný, aby sa cez túto stretu dostal rýchlo. Niekedy to trvá trochu dlhšie, niekedy vám musí niekto pomôcť, inak by ste to nezvládli, niekedy jednoducho musíte spadnúť zo strechy...
Čo bolo potom? To je častá otázka, ktorú si kladieme po skončení každého filmu či knihy. Ako to teda pokračovalo? Aj ja sa to zakaždým pýtam a po knihe Predtým, ako som ťa poznala som mala možnosť prečítať si, Čo bolo potom. Musím sa priznať, že kniha ma vôbec nesklamala, ale ani neohúrila tak, ako by som to očakávala. Pocity smútku, depresia, snaha začať život odznova. To sú všetko veci, ktoré nám tak nejako logicky vyplývajú zo záveru prvej časti. Takže to, že ich tam nachádzame, nie je vôbec prekvapujúce. 


Lou sa po Willovej smrti rozhodne, že začne žiť n…